LONDÝN, BRATISLAVA. Bude to jediná šanca vašej generácie, preto si na tom dajte osobitne záležať, varovali Škótov pred referendom o nezávislosti v roku 2014. Viac ako 55 percent voličov vtedy rozhodlo, že chcú zostať súčasťou Veľkej Británie.
Napriek vtedajším varovaniam sa zdá, že už o pár rokov by Škóti mohli ísť k urnám znovu. Majú povedať, či chcú ostať v Británii aj vtedy, ak tá už nebude súčasťou Európskej únie. Škótska premiérka Nicola Sturgeonová vyhlásila, že škótsky parlament už budúci týždeň požiada ten britský, aby referendum vyvolal.
Termín nového referenda jasný nie je, no podľa Sturgeonovej by sa malo konať až po tom, keď budú jasné podmienky britského odchodu z Európskej únie. Zároveň ešte pred oficiálnym vystúpením krajiny.
Veľká Británia by mala v najbližších dňoch využiť článok 50 Lisabonskej zmluvy a oficiálne tým začať rokovania, ktoré by podľa zmluvy mali trvať maximálne dva roky. Keďže britská vláda chce rokovania ukončiť do konca budúceho roka, referendum by mohlo byť medzi jeseňou 2018 a jarou 2019.
V jasnejšej situácii
"Je dôležité, aby Škóti rozhodovali o svojej budúcnosti v situácii, keď budú možnosti jasnejšie, ako sú teraz, no zároveň skôr, ako bude príliš neskoro," povedala podľa BBC Sturgeonová vo svojom pondelňajšom prejave z oficiálneho sídla v Edinburghu.
Referendum musí odobriť britský parlament. Bez jeho odobrenia by hlasovanie bolo nelegálne. "Britský parlament teoreticky môže referendu povedať nie, ale politicky by bolo preň veľmi ťažké automaticky ho odmietnuť," píše v analýze reportér BBC Scotland Philip Sim.
Otázkou preto podľa neho v skutočnosti nebude to, či sa referendum konať bude, ale kedy. Britská vláda podľa neho bude požadovať, aby sa odohralo až po vystúpení krajiny z Únie, aby sa krajina mohla plne sústrediť na rokovania a procesy súvisiace s odchodom. "Pred tým, ako sa spustí nová kampaň, bude sa musieť dohodnúť ešte mnoho vecí," zakončil analýzu Sim.
V roku 2014 za odchod Škótov hlasovalo takmer 45 percent voličov. Aj prieskumy v posledných mesiacoch naznačovali, že Škóti chcú radšej zotrvať v Británii, no na prelome februára a marca, keď už bolo jasné, že Briti sa budú pokúšať o tvrdý brexit, agentúra Ipsos Mori prvýkrát namerala väčšiu podporu pre nezávislosť - 47 oproti 46 percentám za zotrvanie.
Vnášanie chaosu
Britská premiérka Theresa Mayová však cez hovorcu odkázala, že "dôkazy jasne ukazujú, že väčšina Škótov si druhé referendum nepraje".
"Len pred dvoma rokmi ľudia v Škótsku jednoznačne povedali, že chcú ostať súčasťou Veľkej Británie, a to v referende, ktoré škótska vláda označovala za jedinú šancu pre túto generáciu," uviedol hovorca. "Ďalšie referendum by rozdeľovalo spoločnosť a v tom najhoršom možnom čase by spôsobilo veľkú ekonomickú neistotu."
Sturgeonová odmieta, že by vyvolaním referenda vnášala do Británie ďalšiu neistotu. "Neistotu vytvoril už brexit," odpovedala na novinársku otázku po svojom prejave.
Proti referendu je aj šéf opozičných labouristov Jeremy Corbyn, jeho škótski straníci budú podľa neho v škótskom parlamente hlasovať proti nemu, no "ak si škótsky parlament referendum odhlasuje, labouristi ho nebudú vo Westminstri blokovať", povedal pre Guardian.
Proti budú v škótskom parlamente hlasovať i konzervatívci, no Sturgeonovej Škótska národná strana má spolu s tamojšími Zelenými, ktorí tiež podporujú nezávislosť, väčšinu a premiérkin návrh na referendum by tak mal prejsť.
Británia sa rozhodla, hranice aj pre Slovákov chce zatvoriť už v marci Čítajte Osobitné podmienky pre Škótsko
Sturgeonová o zopakovaní referenda z roku 2014 hovorila už od júna 2016. Británia si vtedy odhlasovala odchod z Európskej únie.
V Škótsku však väčšina ľudí brexit odmietla a aj v roku 2014 bolo práve členstvo v Únii jedným z argumentov, prečo hlasovať za zotrvanie v Británii. Škóti sú viac proeurópski a v mnohom aj ľavicovejší ako zvyšok Británie. Sturgeonová preto zdôrazňuje, že nové referendum je oprávnené, lebo od roku 2014 sa situácia výrazne zmenila.
Otázkou však je, či by Škótsko po vyhlásení nezávislosti ostalo súčasťou Európskej únie. Brusel túto otázku riešil už pred prvým referendom a vtedajší šéf Európskej komisie Juan Manuel Barroso povedal, že ak časť členského štátu vyhlási nezávislosť, nebude hneď členom, ale bude musieť prejsť riadnym vstupným procesom.
"Európska komisia nebude komentovať témy, ktoré sa týkajú právneho a ústavného systému členských štátov," povedal po Sturgeonovej prejave hovorca komisie Margaritis Schinas. "Či však platí Barrosova doktrína? Samozrejme, tá by v tom prípade platila."
Aj preto sa Sturgeonová snaží škótske obavy z odchodu riešiť prioritne v rámci Británie. Od polovice roka 2016 žiadala vládu v Londýne, aby vybavila v Bruseli osobitné podmienky pre Škótsko, nech si zachová prístup na spoločný európsky trh. Škótska vláda zverejnila aj návrhy právneho riešenia situácie, podľa ktorých by severná časť Británie ostala súčasťou spoločného trhu aj po brexite.
“Len pred dvoma rokmi ľudia v Škótsku jednoznačne povedali, že chcú ostať súčasťou Veľkej Británie, a to v referende, ktoré škótska vláda označovala za jedinú šancu pre túto generáciu.
„
Tvrdý brexit alebo nezávislosť
Mayová namiesto toho osobitné podmienky pre Škótsko odmieta a otvorene hovorí, že Briti na prístupe k spoločnému trhu trvať nebudú. Kľúčová je pre ňu kontrola migrácie, no práve sloboda pohybu občanov členských štátov je jedným zo základných pilierov spoločného trhu.
Pre Škótsko je najmenej prijateľnou možnosťou práve tvrdý brexit. "Škóti musia dostať možnosť vybrať si medzi tvrdým brexitom a nezávislosťou," vyhlásila Sturgeonová.
