Mestečko Donaueschingen sa už dlhé stáročia považuje za začiatok Dunaja. Práve tu v zámockom parku a kúsok od kostola leží podzemná vyvieračka Donauquelle, Dunajský prameň.
Podľa domácich je práve toto prameň Dunaja a odtiaľto začína z podzemia prúdiť prvá dunajská voda.
Stále to však nie je Dunaj. Voda z Donauquelle sa totiž podzemným potrubím po asi 500 metroch vlieva do riečky Brigach. Nad týmto miestom nechalo miestne knieža Fürstenberg na prelome 19. a 20. storočia postaviť Dunajskú kaplnku.
Samotný Dunaj oficiálne vzniká až asi o kilometer a pol ďalej, kde sa riečka Brigach zlieva s riečkou Breg. Formálne tak Dunaj pod svojim vlastným menom nikde nepramení. Napriek tomu to domácim už niekoľko storočí neprekáža.
Blaubeuren. Tu pramení belasý prítok Dunaja Čítajte Celý areál na okraji zámockého parku a vedľa barokového farského kostola sv. Jána Krstiteľa preto v súčasnej podobe nechalo v roku 1875 vybudovať miestne knieža Karol Egon III. Fürstenberg. Neskôr k nemu priamo nad vyvieračkou pribudlo symbolické súsošie matky Baar a dcéry Donau.
V roku 2016 bolo celé okolie Donauquelle dôkladne upravené a zrekonštruované.
Má teda Dunaj prameň?
Azda aj kvôli komplikáciám okolo prameňa sa dĺžka Dunaja meria od ústia rieky. Čiže opačným smerom, ako z praktických príčin zvyknú geografi merať dĺžku vodných tokov.
A dunajský nultý kilometer preto nie je v Nemecku, ale pri rumunskom meste Sulina.
A ani tam to nie je presné, pretože samotné ústie Dunaja je o kilometre ďalej a naplaveninami ktoré jeho vody unášajú, sa každoročne stále posúva hlbšie do mora.
Bez ohľadu na to je v Donaueschingene na sútoku Bregu a Brigachu na brehu osadený kamenný kilometrovník s vytesaným kilometrom 2779.
A aby tých čísiel bolo viac, vzdušnou čiarou asi kilometer odtiaľto na kamenej platni pri vyvieračke Donauquelle sa vzdialenosť do mora udáva na 2840 kilometrov, hoci dĺžka druhého najdlhšieho toku je oficiálne 2857 km.
Rôznych čísiel je akosi priveľa a zistiť presnú dĺžku Dunaja preto nie je pre laika celkom jednoduché. Najmä ak sa dostanete do sporu s niekým, kto k tomuto údaju pripočítava aj 49 kilometrov Bregu, čo je najdlhší prítok vytvárajúci Dunaj. Na mieste sútoku na prvý pohľad vodnatejší Brigach meria "len" 43 kilometrov.
Samotný Donaueschingen je pokojné švábske mestečko, s množstvom secesných budov, ktoré vznikli po ničivom požiari v roku 1910.
Tu sa začína aj Dunajská cyklocesta, ktorá vedie až do Pasova, Bratislavy a ďalej cez Budapešť až k Čiernemu moru. V okolí je tiež množstvo iných
cyklochodníkov, po ktorých sa možno dostať do susedného Švajčiarska.
Dunaj svojou vodou pomáha Rýnu
Horný úsek Dunaja je zaujímavý nielen prírodou či spormi o jeho prameň.
Medzi Immendingenom a Möhringenom tu po istú časť roka či pri veľkom suchu voda z dunajského koryta úplne mizne a na mieste nádejnej rieky nájdete len vyschnuté kamenisté dno. Na svedomí to má krasové podzemie.
Podľa miestneho sprievodcu dunajskej vode trvá asi 60 hodín, kým pretečie podzemím a objaví sa na opačnej strane kopca. Vzdušnou čiarou je to asi 12 km a o 183 metrov nižšie v najväčšej nemeckej vyvieračke Aachtopf (doslovný preklad Aachský hrniec). A to je ďalší dunajský paradox.
V Aachtopfe pramení riečka Aach, ktorá sa vlieva po 32 km do Bodamského jazera. A neho vyteká rieka Rýn, čiže sme v povodí rieky, ktorá tečie do Severného mora a nie ako Dunaj do Čierneho.
Presné geografické rozvodie Rýna a Dunaja sa preto kvôli tomuto prírodnému fenoménu nedá dokonale určiť.
Dunaj skrotili Železné vráta Čítajte Dunajská voda tak "vylepšuje" prietok svojho 1233 km dlhého riečneho konkurenta.
Dunaj sa v tejto časti svojho horného toku kľukatí úzkou dolinou a vďaka množstvu chodníkov a cestičiek bez áut je rajom pre cyklistov aj pre peších turistov. Práve im ponúkajú zaujímavé panorámy okolité skaly a úbočia napríklad pri kláštore v Beurone.
Aj tých trénovanejších cyklistov dokáže od záujmu kochať sa z výhľadov nad údolím odradiť prevýšením 300 - 400 metrov a niekoľko kilometrov dlhou a riadne strmou zachádzkou. Problém to býva najmä ak sú plne nabalení na diaľkovej cyklovýprave popri rieke.
Sviniarka nie je nadávka
Milovníkom pokoja a starosvetskej atmosféry však odporúčame navštíviť múzeum švábskej dediny v Neuhausen ob Eck.
Dôkladne zrekonštruovaných 25 historických budov z celého regiónu spolu s kováčskou dielňou a mlynom a obhospodarovanými políčkami a lúkami ukazuje dedinský život. V kedysi chudobnej časti Nemecka fungoval ešte na prelome 19. a 20. storočia, dnes sa pre nostalgikov zachoval už iba v tomto skanzene,
Býva to preto aj obľúbený cieľ školských výletov a exkurzií. A nielen kvôli už zaniknutému spôsobu dedinského života a niekedy možno nudnému výkladu o tom, ako sa tu kedysi ťažko žilo. Vďaka živým zvieratám to tu je omnoho zábavnejšie.
Mestské deti priťahuje najmä črieda asi desiatich-pätnástich čierno-bielych sviniek miestneho plemena. Sprievodkyňa v úlohe sviniarky ich dokáže klopkaním na vedro privolať a potom kŕmiť obilím.
Deti a ďalších návštevníkov potom črieda prasiatok sprevádza ďalej cez dedinu. Tam kde sa majú zastaviť, sviniarka-sprievodkyňa prasiatkam hodí za hrsť obilia. Inak možno pre deti nudná prehliadka má vďaka tomu zaujímavé spestrenie.
Ochutnávka v pivovare Hirsch. (zdroj: Ctibor Brezák)V blízkom Wurmlingene sa oplatí navštíviť miestny pivovar Hirsch. Funguje od roku 1782 a v posledných rokoch sa mu v domovskom regióne darí úspešne konkurovať nadnárodným producentom piva.
Súčasťou prehliadky je ochutnávka 5 druhov piva od tmavej k svetlej spolu s tým najlepším so švábskej kuchyne.
Najvyšší kostol na svete je pýcha Ulmu Čítajte Článok vznikol v spolupráci s germany.travel.
