BRUSEL. Európsky parlament bude diskutovať o návrhu na odstránenie finančných pokút presadzovaných Európskou komisiou voči členským štátom Únie, ktoré neprijímajú utečencov v súlade s mechanizmom povinných kvót zo septembra 2015.
Namiesto toho chcú europoslanci preskúmať náhradné riešenia, napríklad v podobe blokovania štrukturálnych fondov pre "neposlušné" krajiny.
Utečenecké kvóty neprijmeme aj napriek tlaku Malty, vyhlásil český minister Čítajte Nový systém kvót
V utorok to oznámila spravodajkyňa europarlamentu k tejto téme, švédska liberálna europoslankyňa Cecilia Wikströmová, ktorá má vo štvrtok pred členmi Výboru europarlamentu pre občianske slobody predstaviť správu k revízii Dublinského azylového systému.
V rámci návrhov na prepracovanie Dublinského protokolu žiada Európska komisia zavedenie automatizovaného a trvalého mechanizmu na prerozdelenie budúcich žiadateľov o azyl prostredníctvom povinných kvót medzi štátmi Únie.
Návrh zároveň predpokladá uloženie finančných pokút štátom, ktoré tento mechanizmus nepodporia, a to vo výške 250-tisíc eur za každého odmietnutého migranta.
Nový systém povinných kvót pre utečencov sa netýka mechanizmu kvót zo septembra 2015, ktorý počíta s presídlením 160-tisíc migrantov do konca septembra 2017.
Maďarsko aj naďalej odmieta návrhy smerujúce k utečeneckým kvótam Čítajte Neetické pokuty
Wikströmová, ktorá je v europarlamente predsedníčkou Konferencie predsedov výborov (šéfovia všetkých stálych a osobitných výborov), však tento návrh odmieta.
Podľa nej je "neetické" finančne ohodnotiť ľudskú bytosť. Namiesto pokút požaduje iné opatrenia, napríklad zablokovanie eurofondov tým krajinám, ktoré nechcú prijímať prisťahovalcov v rámci povinných kvót.
Nejde o nový návrh - podobnú myšlienku už presadzovalo viacero politikov z členských krajín únie ako aj z inštitúcií Únie.
Rok 2016 nebol pre Úniu dobrý, ten ďalší môže byť ešte horší Čítajte Urýchlenie prijímacieho procesu
Wikströmová sa okrem tejto požiadavky chystá Európskemu parlamentu predložiť aj požiadavku na zrušenie bezpečnostných kontrol, ktoré členské štáty vykonávajú pri utečencoch preberaných z iných krajín Únie.
Prijímacie krajiny sa prostredníctvom nich chcú uistiť, či azylanti nepredstavujú bezpečnostné riziko. Tento postup však spomaľuje proces ich prijímania.
Švédska liberálna poslankyňa chce pozmeniť návrh eurokomisie aj v prípade referenčného podielu pre nadpočet migrantov v členskej krajine Únie.
Situácia s migráciou je lepšia, aj sa viac počúvame, hodnotí Lajčák Čítajte Vzorec na prijímanie
Komisia pre mechanizmus trvalých kvót zvolila algoritmus, podľa ktorého vypočíta počet migrantov na presídlenie. Tento kľúč berie do úvahy počet obyvateľov krajiny, jej HDP a počet už prijatých migrantov.
V prípade, že počet migrantov z krajín mimo Únie dosiahne v danom štáte 150 percent referenčného podielu, automaticky sa aktivuje mechanizmus prerozdeľovania migrantov. Wikströmová sa chystá predložiť požiadavku na zníženie tohto podielu na sto percent.
Jej návrhy však zrejme narazia na odpor v pléne europarlamentu, najmä medzi poslancami z krajín strednej a východnej Európy, a je nepravdepodobné, že budú schválené na následných rokovaniach Rady.
Odpor sa očakáva najmä zo strany krajín Vyšehradskej štvorky, ktoré sa dlhodobo vymedzujú voči povinným kvótam pre utečencov.
Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko, ale aj Bulharsko, Chorvátsko a Rakúsko dostali minulý týždeň upozornenie od Európskej komisie, že im hrozí správne konanie za ich odmietanie prijať prisťahovalcov podľa mechanizmu povinných kvót zo septembra 2015.
Tento plán počíta s presídlením 160-tisíc utečencov z táborov v Taliansku a Grécku do septembra 2017. Do konca februára tohto roku však bolo premiestnených len 13.546 utečencov. Rakúsko, Poľsko a Maďarsko neprijalo žiadneho migranta, zatiaľ čo Slovensko prijalo 16 utečencov, Česká republika 12, Chorvátsko 19 a Bulharsko 29.
