SME
Piatok, 24. september, 2021 | Meniny má Ľuboš, ĽuborKrížovkyKrížovky

Napriek plánu neodišli. Teraz z Nemecka rozhodnú, či bude Turecko diktatúrou

Kampaň v zahraničí vedie aj kandidát na francúzskeho prezidenta. Referendum o brexite takisto mohlo dopadnúť inak.

Prezident Erdogan (Zdroj: SITA/AP)

BERLÍN, BRATISLAVA. Keď v roku 1969 šéf Nemeckej pracovnej agentúry Josef Stingl na železničnej stanici v Mníchove vítal miliónteho „hosťujúceho pracovníka z regiónu východnej Európy“, daroval mu ešte pred nástupom do práce televízor.

Jeho ďalším tureckým krajanom odkázal, že Nemecko ich v najbližších rokoch bude potrebovať ešte viac. Nemecká ekonomika rástla, zdalo sa, že dopyt po nízko kvalifikovanej sile sa tak skoro nezastaví.

No najmä Nemci verili, že keď už nebude treba v krajine tak veľa Turkov, tí sa postupne vrátia. Preto sa o nich hovorilo ako o hosťujúcich robotníkoch, nie imigrantoch. Žili v ubytovniach pri továrňach, ich deti sa učili po turecky, aby sa vedeli doma začleniť do spoločnosti. Domovom však pre nich čoraz viac bolo Nemecko.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Títo Turci v skutočnosti z Nemecka nikdy neodišli, usadili sa a žije tam už tretia generácia pôvodných gastarbeiterov zo 60. rokov. V krajine sú minimálne tri milióny ľudí s tureckým pôvodom, niektoré odhady hovoria až o piatich percentách 80-miliónovej populácie.

Prečítajte si tiež: Chcete posilniť Erdogana alebo ste terorista? Inú možnosť Turecko nepripúšťa Čítajte 

Tí chudobnejší a nábožnejší

Kým Briti či Američania prijímali najmä vzdelaných Turkov, do Nemecka prichádzali jednoduchší ľudia z vidieka, na ktorých pozerajú zhora aj v Istanbule či v Ankare.

Práve títo ľudia však bývajú nábožnejší, podporujú prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, mnohí si okrem nemeckého ponechali aj turecké občianstvo. A môžu teda voliť, napríklad v aprílovom referende o ústavných zmenách, ktoré majú zmeniť Turecko na krajinu s prezidentským systémom s Erdoganom na čele, čím sa podľa kritikov posilní jeho postavenie de facto diktátora.

Krajiny, ktoré prijímajú cudzincov, si budú musieť zvyknúť, že sa stanú zastávkami zahraničných politikov, aj tých, s ktorými nesúhlasia a považujú ich za nevítaných.

Leonid Beršidskij, komentátor

Erdogan a jeho Strana práce a spravodlivosti si to uvedomujú a vedú kampaň aj v európskych krajinách.

Prieskumy totiž naznačujú, že mierna väčšina Turkov so zmenami nesúhlasí a Erdogan nechce prehrať.

Rozhodnúť preto môže aj skupina Turkov žijúcich v zahraničí. V prezidentských voľbách v roku 2014 napríklad len na berlínskom futbalovom štadióne, ktorý si turecká ambasáda prenajala a premenila ho na obrovskú hlasovaciu miestnosť, volilo 140-tisíc Turkov. Zo zahraničia vtedy volilo spolu pol milióna Turkov, dve tretiny z nich Erdogana.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Vláda preto zorganizovala sériu mítingov v Nemecku. Niekde ministri vystúpili, no niektoré nemecké mestá ich nepovolili, lebo sa obávajú konfliktov rôznych názorových táborov, na čo Erdogan reagoval, že mu to pripomína „nacistickú éru“, keď sa potláčala sloboda prejavu.

V Nemecku sa objavujú volania po úplnom zákaze tureckej kampane, no krajina potrebuje dobré vzťahy s Tureckom, najmä pre minuloročnú dohodu o utečencoch, ktorá zastavila nekontrolovaný prílev ľudí do Európy.

Tú s Erdoganom vyrokovala práve Merkelová. Ak by Ankara od nej odstúpila, na cestu do Európy čakajú ďalšie milióny ľudí, ktorí nateraz uviazli v tureckých táboroch.

Prečítajte si tiež: Spravodajca nemeckého denníka Die Welt v Turecku skončil vo väzení Čítajte 

Citlivá téma

Hovoriť o nacizme v prípade Nemecka je však v krajine príliš citlivou témou a na Erdoganove slová reagovali najvyššie miesta.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4UXG na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M4UXG na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka.

Vyše 50 prokurátorov vystúpilo proti Žilinkovi v auguste.


1 h
Týždeň Petra Schutza

Príčinou rastu cien je šprint EÚ za uhlíkovou neutralitou.


23. sep
Richard Sulík.

O rozpočtovej zodpovednosti a reformách s ministrom hospodárstva.


a 1 ďalší 17. sep

Neprehliadnite tiež

Šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Tedrosa je špecialistom na maláriu.


TASR 15m
Americký prezident Joe Biden.

Hlasy preratávali ručne.


TASR 22m
Polícia na mieste činu.

K incidentu došlo počas násilností, do ktorých prerástla demonštrácia Palestínčanov.


TASR 29m
Ľudia v uliciach protestovali za prepustenie Puigdemonta.

Bývalý katalánsky premiér musí ostať na ostrove.


TASR 36m
Skryť Zatvoriť reklamu