Napriek plánu neodišli. Teraz z Nemecka rozhodnú, či bude Turecko diktatúrou

Kampaň v zahraničí vedie aj kandidát na francúzskeho prezidenta. Referendum o brexite takisto mohlo dopadnúť inak.

Prezident Erdogan (Zdroj: SITA/AP)

BERLÍN, BRATISLAVA. Keď v roku 1969 šéf Nemeckej pracovnej agentúry Josef Stingl na železničnej stanici v Mníchove vítal miliónteho „hosťujúceho pracovníka z regiónu východnej Európy“, daroval mu ešte pred nástupom do práce televízor.

Jeho ďalším tureckým krajanom odkázal, že Nemecko ich v najbližších rokoch bude potrebovať ešte viac. Nemecká ekonomika rástla, zdalo sa, že dopyt po nízko kvalifikovanej sile sa tak skoro nezastaví.

No najmä Nemci verili, že keď už nebude treba v krajine tak veľa Turkov, tí sa postupne vrátia. Preto sa o nich hovorilo ako o hosťujúcich robotníkoch, nie imigrantoch. Žili v ubytovniach pri továrňach, ich deti sa učili po turecky, aby sa vedeli doma začleniť do spoločnosti. Domovom však pre nich čoraz viac bolo Nemecko.

Títo Turci v skutočnosti z Nemecka nikdy neodišli, usadili sa a žije tam už tretia generácia pôvodných gastarbeiterov zo 60. rokov. V krajine sú minimálne tri milióny ľudí s tureckým pôvodom, niektoré odhady hovoria až o piatich percentách 80-miliónovej populácie.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Chcete posilniť Erdogana alebo ste terorista? Inú možnosť Turecko nepripúšťa

Tí chudobnejší a nábožnejší

Kým Briti či Američania prijímali najmä vzdelaných Turkov, do Nemecka prichádzali jednoduchší ľudia z vidieka, na ktorých pozerajú zhora aj v Istanbule či v Ankare.

Práve títo ľudia však bývajú nábožnejší, podporujú prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, mnohí si okrem nemeckého ponechali aj turecké občianstvo. A môžu teda voliť, napríklad v aprílovom referende o ústavných zmenách, ktoré majú zmeniť Turecko na krajinu s prezidentským systémom s Erdoganom na čele, čím sa podľa kritikov posilní jeho postavenie de facto diktátora.

Krajiny, ktoré prijímajú cudzincov, si budú musieť zvyknúť, že sa stanú zastávkami zahraničných politikov, aj tých, s ktorými nesúhlasia a považujú ich za nevítaných.

Leonid Beršidskij, komentátor

Erdogan a jeho Strana práce a spravodlivosti si to uvedomujú a vedú kampaň aj v európskych krajinách.

Prieskumy totiž naznačujú, že mierna väčšina Turkov so zmenami nesúhlasí a Erdogan nechce prehrať.

Rozhodnúť preto môže aj skupina Turkov žijúcich v zahraničí. V prezidentských voľbách v roku 2014 napríklad len na berlínskom futbalovom štadióne, ktorý si turecká ambasáda prenajala a premenila ho na obrovskú hlasovaciu miestnosť, volilo 140-tisíc Turkov. Zo zahraničia vtedy volilo spolu pol milióna Turkov, dve tretiny z nich Erdogana.

Vláda preto zorganizovala sériu mítingov v Nemecku. Niekde ministri vystúpili, no niektoré nemecké mestá ich nepovolili, lebo sa obávajú konfliktov rôznych názorových táborov, na čo Erdogan reagoval, že mu to pripomína „nacistickú éru“, keď sa potláčala sloboda prejavu.

V Nemecku sa objavujú volania po úplnom zákaze tureckej kampane, no krajina potrebuje dobré vzťahy s Tureckom, najmä pre minuloročnú dohodu o utečencoch, ktorá zastavila nekontrolovaný prílev ľudí do Európy.

Tú s Erdoganom vyrokovala práve Merkelová. Ak by Ankara od nej odstúpila, na cestu do Európy čakajú ďalšie milióny ľudí, ktorí nateraz uviazli v tureckých táboroch.

Prečítajte si tiež:Prečítajte si tiež: Spravodajca nemeckého denníka Die Welt v Turecku skončil vo väzení

Citlivá téma

Hovoriť o nacizme v prípade Nemecka je však v krajine príliš citlivou témou a na Erdoganove slová reagovali najvyššie miesta.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Voľby v Nemecku


Článok je zaradený aj do ďalších tém Nemecko, Nemecká kancelárka Angela Merkelová, Recep Tayyip Erdogan, Turecko

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Po páde z mosta do Vltavy zomrel český herec Jan Tříska

Okolnosti pádu vyšetruje polícia.

SVET

Jeden víťaz a samí porazení. Čo ukázali nemecké voľby

Takmer štvrtina nemeckých voličov hlasovala za extrém.

SVET

Po páde z mosta do Vltavy zomrel český herec Jan Tříska

Okolnosti pádu vyšetruje polícia.

Neprehliadnite tiež

Svet

Trump kritizoval Clintonovú za súkromné maily, posielal ich aj jeho zať

Prípadom Clintonovej mailov sa zaoberalo aj FBI.

Svet

Kola zdravá nie je, no legendy o čistení sú hoax

Čistiaci prostriedok alebo náplň do batérie? Nič z toho nie je pravda.

Svet

Líderka nemeckých extrémistov nebude v parlamente

Petryová ešte v apríli odmietla byť čelnou kandidátkou AfD v parlamentných voľbách.

Svet

Irackí Kurdi hlasujú v spornom referende o nezávislosti

Bagdad označil hlasovanie Kurdov za protiústavné.