MOSKVA, BRATISLAVA. Na Kryme sa o politike na verejnosti aj v práci hovorí veľmi opatrne. Fotografka Emine Zijatdinova je krymská Tatárka a od anexie polostrova Ruskom dokumentuje nálady miestnych obyvateľov.
Usmiati miestni a preplnené pláže, ktoré sa objavujú v ruských médiách, sú podľa nej skreslené. Raz sa pýtala majiteľky hotela pri Jalte na to, ako ide biznis. „Majiteľka povedala, že turizmus je dobrý a že je rada, že sú súčasťou Ruska,“ hovorí fotografka pre New York Times.
Keď však pri hoteli strávila celý deň, majiteľka takmer nič nezarobila – zákazníkov bolo len minimum. „Ak poviete, že tu nie je dosť turistov, je to vnímané ako protiruské. Je to skreslená realita, v ktorej sú informácie spolitizované a vy nechcete dať zlú odpoveď, ktorá je v rozpore s ruskou pozíciou,“ dodáva Zijatdinova.
Kým bežní ľudia sú opatrní, aktivisti, z ktorých mnohí patria k menšine krymských Tatárov, bývajú za svoje názory prenasledovaní. Mimovládne organizácie hovoria o zabíjaní, zatýkaní aj zmiznutiach.
Práve za zlé zaobchádzanie s krymskotatárskou menšinou, potláčanie ich práv, ale aj okupáciu Krymu, zostrelenie malajského lietadla a podporu separatistov na Donbase teraz Ukrajina Rusko žaluje. Kľúčový súdny spor v Haagu však môže skončiť bez dôsledkov.

Podporu separatistom odmietajú
V pondelok sa v Haagu začal prvý zo štyroch dní vypočúvania, v ktorom Kyjev dúfa, že Rusko usvedčia z porušovania medzinárodného práva. Ukrajina žiada kompenzácie za to, čo označuje ako teroristické činy spáchané na ich území.

„Dnes stojím pred Medzinárodným súdnym dvorom (ICJ) a žiadam ochranu základných ľudských práv Ukrajincov,“ povedala podľa agentúry Reuters na úvod námestníčka ukrajinského ministra zahraničia Olena Zerkalová. Žaloba obsahuje 45 strán a zahŕňa obvinenia z podpory ilegálnych ozbrojených skupín na východe Ukrajiny aj anexiu Krymu.