BRUSEL. Rakúsko a Holandsko vyjadrili v pondelok podporu Nemecku v jeho najnovšom diplomatickom spore s Tureckom.
Rakúska i holandská vláda budú nasledovať príklad Nemecka a nedovolia na ich území vystúpiť tureckým politikom v rámci kampane na podporu ústavnej reformy v Turecku.

Žiadne zahraničné kampane
Rakúsko očakáva od Turecka, že tamojší politici nebudú aktérmi predvolebných podujatí na území alpskej republiky a dúfa, že to turecká strana bude rešpektovať.
V Bruseli to v pondelok vyhlásil šéf rakúskej diplomacie Sebastian Kurz, ktorý súčasne informoval, že už v nasledujúcich dňoch predložia vo Viedni na schválenie návrh zákona, ktorý znemožní politikom zo zahraničia usporadúvať volebné akcie v Rakúsku.
Podľa Kurzovho názoru nepomáha, ak "sem ktosi príde a donesie so sebou svoj predvolebný boj a rozkol v spoločnosti," ktorý v Turecku aktuálne predstavuje značnú výzvu v súvislosti s náladami po vlani zmarenom pokuse o štátny prevrat, ale aj s pretrvávajúcim konfliktom s Kurdmi.
V rovnakom duchu sa v Bruseli vyjadril aj minister zahraničných vecí Holandska Bert Koenders, ktorý upozornil, že nie je žiaduce pre ministrov iného štátu, aby vystupovali na volebných zhromaždeniach v Holandsku. "Je dôležité toto odkázať tureckým orgánom," dodal Koenders.
Lobing za Erdogana
Rakúska a holandská politická podpora pre Nemecko prichádza v čase napätých diplomatických vzťahov medzi Berlínom a Ankarou.
Tureckí vládni predstavitelia plánovali vystupovať na zhromaždeniach početnej krajanskej komunity v nemeckých mestách a lobovať za poskytnutie väčších právomoci tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi.
V Nemecku žije vyše trojmiliónová turecká komunita, ktorej príslušníkmi je približne 1,4 milióna oprávnených tureckých voličov. Vláda v Ankare sa snaží získať podporu diaspóry pre aprílové referendum o ústavnej reforme.

Vystúpi Čavušoglu inde?
Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, ktorý mal v utorok o 18.00 hod vystúpiť pred krajanmi v severonemeckom Hamburgu v priestoroch tamojšieho Plaza Event Centrum, predsa len nevystúpi.
Prevádzkovateľ zariadenia totiž podujatie v pondelok odriekol. Dôvodom sú nedostatočné protipožiarne opatrenia v hale s kapacitou rádovo stoviek občanov.
Informovalo o tom internetové vydanie denníka Bild s odvolaním sa na oficiálne zdroje.
Zatiaľ nevedno, či turecký minister zahraničných vecí do severonemeckej metropoly pricestuje a či sa podujatie uskutoční na inom mieste.
Merkelová nie je proti
Nemecká kancelárka Angela Merkelová napriek rozporom s Tureckom nesúhlasí so zákazom vystúpení tureckých činiteľov na území spolkovej republiky.
Ako šéfka spolkovej vlády vyhlásila v Berlíne, na území Nemecka platí sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania sa, a to napriek značným odlišnostiam názorov s Ankarou a neospravedlniteľnému prirovnaniu súčasného Nemecka k nacistickému režimu z úst prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Vystúpenia členov tureckej vlády, ktoré budú v súlade s platnou nemeckou legislatívou, sú možné, ak budú riadne, včasne a otvorene ohlásené a povolené, vyplynulo z Merkelovej slov.
Merkelová netajila, že ju porovnávanie s nacistickými praktikami rozosmutnilo, a dodala, že to vlastne vždy vedie k zľahčovaniu neuveriteľného utrpenia, ktoré spôsobili zločiny proti ľudskosti národných socialistov.

Zákaz, ktorý nahneval
Viaceré mestské orgány v juhozápadnom Nemecku zakázali vystúpenie tureckému ministrovi spravodlivosti na podujatiach tureckej komunity viedlo k zvýšeniu napätia vo vzťahoch medzi oboma krajinami, pričom Erdogan obvinil nemeckú vládu z "nacistických praktík".
Vedúci úradu nemeckej kancelárky Peter Altmaier tento výrok odsúdil a označil za "absolútne neprijateľný".
Šéf nemeckej diplomacie Sigmar Gabriel po príchode do Bruselu priznal, že nemecko-turecké vzťahy sú "veľmi napäté" a musia sa znormalizovať.
Aby sa neodchýlilo na východ
Nemecký minister zahraničných vecí v pondelok vyhlásil, že je v spoločnom záujme členských krajín EÚ nenechať Turecko, svojho partnera z NATO, "odchýliť sa viac na východ".
Sigmar Gabriel po stretnutí ministrov zahraničných vecí a obrany EÚ v Bruseli povedal, že to je jeden z dôvodov, prečo je potrebné znížiť napätie vo vzťahoch s Tureckom po diplomatickej roztržke.
"Dokonca aj vtedy, keď bolo Turecko vojenskou diktatúrou, nikto nechcel spochybniť jeho členstvo v NATO. Malo to tie isté príčiny ako dnes: Nechceme umožniť, aby sa odchýlilo zlým smerom," zdôraznil dnes Gabriel.