BRATISLAVA. Debata o brexite vo Veľkej Británii sa v priebehu posledných týždňov vyostrila. Mäkký alebo tvrdý brexit stráca zmysel, možno povedať, že ide o brexit za každú cenu. Pre TASR to uviedla Erika Harrisová, profesorka politológie na britskej univerzite v Liverpoole.
"Za akú cenu prebehne brexit, to dnes nikto nevie. Nedá sa však povedať, že je až taký veľký záujem o konečný výsledok," uviedla.
Slovenská právnička v Londýne: Zmeny nemusia mať na Slovákov veľký dosah Čítajte Tyrania väčšiny
Briti, ktorí nesúhlasia s výsledkom referenda o brexite, podľa nej dostávajú v spoločnosti hanlivé označenia, ako napríklad nedemokrati, ktorí nerešpektujú rozhodnutie väčšiny.
V Británii sa denne diskutuje o brexite, nie však o tom, čo sa stane, keď Veľká Británia naozaj opustí Európsku úniu.
"Zaujímavé je, že Británia, sídlo demokracie, nemá v úmysle rešpektovať takmer polovicu, ktorá nesúhlasí s brexitom. Žijeme naozaj v dobe alternatívnych faktov a chápania demokracie, kde konsenzus prestáva byť podstatou," konštatovala politologička.
V súčasnosti sa podľa nej očakáva rozhodnutie britskej Snemovne lordov o pláne premiérky Theresy Mayovej, či v ňom budú vyžadovať zmeny a či budú vyžadovať odsúhlasenie konečného výsledku rokovania s Úniou.
Britský parlament rozdeľuje dodatok k zákonu o brexite Čítajte Demokratický paradox
"Je v tom určitý paradox, keď demokracia závisí od rozhodnutia nezvolených reprezentantov. Neočakáva sa, že Snemovňa lordov sa pokúsi zastaviť brexit, ale že sa pokúsi presadiť zmeny, ktoré by ovplyvnili konečný výsledok,“ povedala Harrisová.
Ide o otázky v súvislosti so Škótskom, ktoré volilo jednoznačne proti brexitu a vyhráža sa druhým referendom o samostatnosti, o práva európskych občanov žijúcich v Británii, o problém Severného Írska, ktoré sa bude deliť o hranicu s Úniou bez Veľkej Británie a o odchod z voľného trhu," doplnila.
Ako by vyzeral v Británii deň bez cudzincov v práci? Mnohí by mali problémy Čítajte Prisťahovalci v Británii
Posledné štatistiky podľa nej ukazujú, že počet imigrantov zo strednej a východnej Európy, ktorí v Británii pracujú, sa značne znížil napriek tomu, že počet prichádzajúcich Bulharov a Rumunov vzrástol.
"I počet imigrantov z krajín mimo Únie, najmä študentov, je najnižší od roku 2002. Británia je členským štátom a ešte minimálne dva roky bude, ale keďže sa vláda nesnaží zaručiť budúcnosť občanov EÚ v Británii, nie je prekvapujúce, že mnohí odchádzajú," dodala.
Politologička zároveň upozorňuje na to, že znižujúci sa počet imigrantov prúdiaci do Británie môže mať obrovské ekonomické následky, hlavne pre zdravotníctvo, poľnohospodárstvo a iné sektory, ktoré závisia na migrantoch EÚ.
Podľa Harrisovej sa v priebehu nasledujúcich dní očakáva, že premiérka Mayová spresní dátum, po ktorom občania Únie, ktorí žijú v krajine krátkodobo, budú musieť odísť.
"Predpokladá sa, že to nebude až po odchode Británie z Únie, ale oveľa skôr. Dokonca to môže byť už 15. marec. Toto sú predpoklady pozorovateľov. Je však viac než pravdepodobné, že 3,6 milióna občanov Únie, ktorí už v Británii žijú dlho, budú mať právo v nej aj zostať," uzavrela.
Ľudia z EÚ by aj po brexite mali zostať krvou ekonomiky Londýna
Pracovníci z členských krajín Európskej únie sú "krvou" londýnskej ekonomiky a mali by mať zaručené právo zostať v Spojenom kráľovstve aj po brexite. Tento názor podporuje aj Londýnske zhromaždenie dozerajúce na činnosť starostu britskej metropoly.
Podľa údajov hospodárskeho výboru Londýnskeho zhromaždenia až 600-tisíc zamestnancov - čiže okolo 13 percent z päť miliónov pracujúcich v hlavnom meste Británie - má pôvod v iných členských štátoch EÚ.
Podiel európskej pracovnej sily je najvyšší v sektore hotelierstva a reštauračných služieb (jedna tretina), v stavebníctve (štvrtina) a tiež v zdravotníctve. Občania EÚ majú 12-percentný podiel na populácii hlavného mesta v porovnaní s štyrmi percentami Európanov vo zvyšku krajiny, uvádza agentúra Reuters.
Londýnske zhromaždenie (London Assembly) je volený politický orgán s 25 členmi, ktorý je súčasťou mestskej administratívy - dohliada na činnosť starostu, môže pozmeniť rozpočet a odmietnuť rozvojovú stratégiu mesta.
"Londýn počíta s pracovníkmi z EÚ viac než akýkoľvek iný región. Pracovníci z EÚ sú krvou londýnskej ekonomiky - stavajú dôležité budovy, poskytujú starostlivosť chorým a seniorom a služby v oblasti stravovania a ubytovania," priznala predsedníčka Hospodárskeho výboru Londýnskeho zhromaždenia Fiona Twycrossová. Politička Labouristickej strany, ktorá sa stavala proti brexitu, zdôraznila, že ekonomické odvetvia, ako sú zdravotníctvo, stavebníctvo a cestovný ruch, by sa nemali ocitnúť nad priepasťou len preto, že závisia na pracovníkoch z iných členských krajín EÚ.
