WASHINGTON, BRATISLAVA. Meno Sergeja Kisľaka sa ešte nikdy nespomínalo tak často, ako v posledných týždňoch.
Verejnosť na to nemala dôvod - vo washingtonskej budove ruskej ambasády obloženej bielym mramorom vykonával všetky povinnosti, ktoré mu ako veľvyslancovi prináležali, a ktoré sa drvivej väčšiny Američanov nijako bezprostredne netýkali.
Keď však kvôli napojeniu na Kisľaka odstúpil poradca pre národnú bezpečnosť Michael Flynn, získal ruský veľvyslanec množstvo neželanej pozornosti. Meno muža, ktorý si zakladal na dobrých vzťahoch s partnermi a práci z ústrania, sa dnes skloňuje v médiách po celom svete.
Vo Washingtone osamel. Americkí politici sa dnes spolupráce s ním boja - obávajú sa totiž o svoje miesta.
Trumpov škandál s Ruskom: Kremlingate už pripomína Watergate Čítajte Flynn aj Sessions
Flynn z funkcie odstúpil v polovici februára. Pod tlak sa dostal práve pre kontakty s ruskou vládou - a konkrétne Sergejom Kisľakom. Dôvodom boli informácie o tom, že vlani v decembri Flynn s ruským veľvyslancom telefonicky hovoril o pripravovaných sankciách voči Rusku.
“Nikdy som si na ňom nevšimol žiadnu vnútornú nechuť voči Spojeným štátom, akú som objavil u niektorých iných Sovietov.
„
Stalo sa tak v deň, keď administratíva Baracka Obamu zo Spojených štátov vyhostila ruských diplomatov.
Flynnov prípad však nie je jediný, ktorý vyvolal diskusiu o tom, či Kisľak nezasahuje do americkej politiky viac, ako by mal.
Nedávno sa stalo témou aj prepojenie Rusov na ministra spravodlivosti Jeffa Sessionsa, od ktorého demokrati žiadajú, aby odstúpil. S Kisľakom vraj o témach, ktoré sa týkajú americkej bezpečnosti, hovoril dvakrát - minulý rok v júli a v septembri.
FBI ho však v prípade ruského vplyvu pri prezidentských voľbách prestala vyšetrovať. Stretnutia s Kisľakom Sessions na schvaľovacom vypočúvaní v Kongrese poprel.
Žiadna skrytá nechuť
Šesťdesiatšesťročný Sergej Kisľak v Moskve vyštudoval Akadémiu zahraničného obchodu. K práci na ruskom ministerstve zahraničných vecí sa dostal v roku 1977.
V Spojených štátoch po prvý raz pôsobil o osem rokov neskôr - ako ruský vyslanec tu hlásal Gorbačovovu politiku perestrojky a glasnosti.
