BERLÍN. Po tom, ako ho zatkol a mučil režim sýrskeho diktátora Bašara Asada, sa disidentovi Chalídovi Ravasovi podarilo ujsť z krajiny. Sľúbil však, že so svojim bojom proti režimu nekončí. V stredu to naplnil aj skutkami.
Pridal sa k prelomovej žalobe v Nemecku, ktorej cieľom je to, čo obetiam sýrskej občianskej vojny neustále uniká. Spravodlivosť.
Kým disidenti, pozostalí po obetiach či aktivisti za ľudské práva pomaly strácajú vieru, že sa im podarí zvrhnúť sýrsku vládu a že sa zodpovední postavia pred medzinárodné súdy za údajné vojnové zločiny, títo ľudia sa snažia dosiahnuť spravodlivosť vďaka európskym súdom.
Vsádzajú na univerzálnu jurisdikciu, teda na myšlienku, že vojnové zločiny presahujú geografické hranice. Tvrdia, že krajiny ako Nemecko – kde sú prísne zákony v oblasti mučenia či genocídy – sú na takéto právne kroky ideálne.
„Bojíme sa, že uniknú trestu, že medzinárodné spoločenstvo radšej odvráti zrak,“ hovorí Ravas. „Nechcem odplatu, ale za to, čo sa stalo a čo sa stále deje, musí prísť spravodlivosť.“
Tisíce mučených ľudí
“Nemôžeme pochopiť to, čo títo ľudia robili a stále robia. Musíme niečo urobiť, čokoľvek. Dúfam, že sa toto podanie skončí úspechom.
„
Ravas má teraz 29 rokov a v Nemecku žije ako utečenec. Žalobu podal spolu s ďalšími šiestimi ľuďmi, okrem iných aj so svojou manželkou.
Šiestich predstaviteľov Asadovho režimu v nej obviňujú, že sa priamo podieľali na systematickom mučení.
Žiadajú, aby Nemecko na nich vydalo medzinárodný zatykač, podobný tomu, ktorý v 90. rokoch vydalo Španielsko na bývalého čilského diktátora Augusta Pinocheta.
V sýrskych vládnych zariadeniach zomrelo od marca 2011 do decembra 2015 podľa Amnesty International 17723 ľudí, tisíce ďalších disidentov brutálne mučili. Aj keď Asadovu vládu vo svete mnohí odsúdili, prakticky nikto sa nepokúšal o to, aby zodpovedných súdili za vojnové zločiny.
Medzinárodný trestný súd (ICC), ktorý súdi vojnových zločincov z iných častí sveta, nemôže prijať prípady zo Sýrie, lebo krajina nepatrí medzi jeho členov. Na to, aby sám vyšetroval dianie v Sýrii, potrebuje ICC odobrenie od Bezpečnostnej rady OSN, čo Rusko blokuje vďaka svojmu právu veta.
Aktivisti a obete mučenia sa preto začali obzerať po iných možnostiach, napríklad po žalobe v Nemecku. Je to už najmenej štvrtá podobná žaloba v európskej krajine.
Sýrsky prezident Asad arabskú jar ako jeden z mála diktátorov prežil. (zdroj: SITA/AP)Odlišná žaloba
V Nemecku vznikla s pomocou berlínskeho Európskeho centra pre ústavné a ľudské práva (ECCHR). Táto žaloba sa však od ostatných v niečom odlišuje.
Minimálne v tom, že medzi obžalovanými v iných štátoch je aj samotný Asad, čo môže byť podľa odborníkov na právo problematické, keďže ako hlava štátu má širokú imunitu. V Nemecku žiadajú tresty pre vysokopostavených predstaviteľov spravodajských služieb a armády, ktorých sa imunita netýka.
V iných štátoch sú žaloby založené na nepriamych svedectvách ľudskoprávnych organizácií, kým v Nemecku sa k žalobne pridali aj utečenci, ktorí tvrdia, že sami boli obeťami.
„Veríme, že táto žaloba prinesie výsledky,“ hovorí generálny tajomník EECHR Wolfgang Kaleck.
Nebude to však jednoduché.
