SKOPJE. Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová, ktorá je na okružnej ceste po krajinách západného Balkánu, vyzvala vo štvrtok v macedónskom Skopje prezidenta krajiny Gjorgeho Ivanova, aby prehodnotil svoje rozhodnutie nepoveriť lídra opozície Zorana Zaeva zostavením novej vlády.
Informovala o tom po stretnutí s najvyšším macedónskym predstaviteľom.
Závislým a podriadeným inej krajiny
EÚ a NATO trvajú na rešpektovaní demokratických princípov, podľa ktorých by väčšina poslancov mala byť oporou vlády.
Ivanov v stredajšom zdôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že k nemu pristúpil, pretože mu v poverení Zaeva bránia svedomie, zákony a ústava a tento krok by ohrozil územnú celistvosť a nezávislosť krajiny.
Prezident sa podľa vlastných slov domnieva, že Macedónsko s premiérom Zaevom by sa stalo závislým a podriadeným inej krajiny.
Môžete byť pokojní, kým budem prezidentom, nepoverím zostavením vlády ľudí, ktorí zastávajú stanoviská ohrozujúce nezávislosť a územnú celistvosť krajiny, vyhlásil Gjorge Ivanov.
Zoran Zaev informoval v pondelok o získaní písomnej podpory 67 poslancov zo 120-členného zákonodarného zboru, čo spĺňalo podmienky stanovené hlavou štátu po neúspešnom pokuse dlhoročného premiéra Nikolu Gruevského o zostavenie vlády.
Ivanov totiž po ňom vyhlásil, že poverí zostavením vlády osobu, ktorá bude mať väčšinovú podporu v parlamente, teda hlasy 61 poslancov.
Nežiaduce zmeny v štáte
Líder Macedónskej konzervatívnej strany VMRO-DPMNE (Vnútorná macedónska revolučná organizácia - Demokratická strana macedónskej národnej jednoty), premiér Nikola Gruevski, ktorému sa napriek víťazstvu v decembrových predčasných voľbách nepodarilo zostaviť vládny kabinet, vyzval v reakcii na Zaevovo oznámenie občanov, aby zmeny vo vedení krajiny prekazili.
Podľa jeho názoru totiž spolupráca sociálnych demokratov so stranami zastupujúcimi záujmy albánskej menšiny môže viesť k nežiaducim zmenám v štáte.
Zaev dosiahol väčšinovú podporu a dohodu s partnermi z albánskych strán prísľubom, že vyhovie ich požiadavkám na posilnenie zastúpenia v štátnej správe i na zavedenie albánčiny ako druhého úradného jazyka. To viedlo vo viacerých mestách postjuhoslovanskej republiky k protestom obyvateľstva.
Vnútropolitickú krízu v Macedónsku, ktorá vypukla po tom, čo opozícia obvinila vládu premiéra Gruevského z nelegálneho odpočúvania asi 20.000 ľudí a ktorá sa preniesla z ulíc aj na parlamentnú pôdu, sa pokúšalo cestou sprostredkovaných rokovaní ukončiť medzinárodné spoločenstvo.
Napokon táto misia Európskej únie viedla k dohode o vypísaní predčasných volieb, ktoré sa po dvojnásobnom odklade uskutočnili na sklonku minulého roka.
