MINSK, PRAHA. Doteraz išlo o živelné, apolitické protesty, no v Bielorusku už vzniká nové protestné hnutia.
Najprv 17. februára vyšli do ulíc prvé skupiny naštvaných ľudí, 26. februára sa rozladenosť premenila na masové protesty vo viacerých bieloruských mestách.
Na marec už je pripravený plán akcií, ktoré prestávajú mať živelný a chaotický charakter. "Začala sa perestrojka," napísal minulý týždeň najslávnejší opozičný web v poslednej európskej diktatúre Bieloruský partizán.
Najdôležitejšie na celej veci je to, že ľudia vyrazili s protestnými plagátmi do ulíc bez akýchkoľvek stimulov bieloruskej opozície, bez povelu z Minska. Že na čele hnutia nestoja bieloruskí intelektuáli a opozícia, ktorá je pre mnoho Bielorusov zle čitateľná a odtrhnutá od života.
Tentoraz ich motivoval takzvaný dekrét číslo 3, ktorým bieloruský prezident Alexander Lukašenko zaviedol daň z príživníctva.
Bezprostredne postihuje 470-tisíc ľudí bez práce. A postihuje ich tak, že ani preslávená bieloruská trpezlivosť tentoraz nedonúti prehryznúť zlobu nenásytného režimu.
Tentoraz sa rebélia skutočne začala v jednoduchej bieloruskej kuchyni, a to preto, že bieloruská chladnička zíva prázdnotou.
Bielorusi sa konečne naštvali
Požiadavky protestujúcich boli napospol ekonomického charakteru. Zrušenie dane pre nezamestnaných, zvýšenie miezd. Lenže tento týždeň už prvýkrát zasadal organizačný výbor a živelnosť bola prekonaná poriadkom a plánom.
“Zatiaľ totiž ľudia nemajú hlad. A tak vyšli len tí najnaštvanejší. Keďže nás však Rusko definitívne prestalo vydržiavať, platy pracujúcich sa budú ďalej znižovať, porastie nezamestnanosť, nakoniec vyrazia do ulíc robotníci z krachujúcich tovární, a to bude ešte len koniec režimu.
„
Protestná kampaň už má aj svoje meno: Nie sme príživníci. Jej narýchlo vytvorené velenie sa rozhodlo, že protestné akcie v jednotlivých regiónoch Bieloruska budú pokračovať, a to podľa presného itinerára.
Najbližšie demonštrácie sa majú konať 5. marca na pravé poludnie v Breste. A potom v ďalších mestách vrátane Minska. Dá sa predpokladať, že demonštrantov pribudne.
Tí prví vyrazili do ulíc, pretože dostali listy od finančnej správy, ktorým sa v Bielorusku nepovie inak ako "listy šťastia", so žiadosťou ihneď zaplatiť daň za príživníctvo.
Dnes už je dávno po termíne - zaplatiť sa malo do 20. februára - a peniaze daňovému úradu odovzdalo len 54-tisíc najposlušnejších zo skoro pol milióna odoslaných žiadostí.
V niektorých mestách sa objavili aj politické heslá vrátane požiadavky, aby diktátor Lukašenko odišiel od moci.
Osemdesiattriročná Maria Venediktovna z Homeľa si nechala pred ústami pridržať megafón a úprimne nahnevaná, so zaťatou päsťou zvolala: "Lukašenko nesplnil naše očakávania. Som proti nemu!"
Mladík pod pódiom zas drží biely výkres nápisom: Nie som darmožráč, vedľa neho stojace dievča si na kus papiera napísalo: Nie som otrok.
O kus ďalej sa niekto odvážil mávať vlajkou Európskej únie. Na homeľskom námestí sa zišlo asi dvetisíc ľudí. Väčšina z nich zúfalo hľadá prácu. Niektorých v dôsledku ekonomickej krízy prepustili z nerentabilných fabrík. Teraz za to musia zaplatiť štátu daň.
Lukašenko (vpravo) sa už nemôže spoliehať na ruskú pomoc. (zdroj: SITA/AP)Netradiční demonštranti
Podľa bieloruských novinárov väčšina týchto ľudí protestovala týmto spôsobom vôbec prvýkrát - nie sú to tradiční bieloruskí rebeli "platení Západom", ako tvrdí prezident Lukašenko, ale ľudia, ktorých do dnešných dní politika príliš nezaujímala.
