VILNIUS, BRATISLAVA. Niekoľko litovských politikov aj médií dostalo 14. februára znepokojujúcu správu: skupina po nemecky hovoriacich mužov údajne pri meste Jonava, kde sa nachádza aj nemecká vojenská základňa jednotiek NATO, znásilnila 15-ročné dievča z detského domova.
Informácia sa však výrazne na webe nešírila – len po pár hodinách polícia potvrdila, že tento incident sa nikdy nestal.
O tri dni však polícia oznámila , že úlohou falošnej správy bolo zdiskreditovať prítomnosť jednotiek NATO v Litve a vinu pripísala niekomu z krajiny mimo Európskej únie. Šéf Vojenského výboru NATO Petr Pavel obvinil priamo Rusko a varoval pred ďalšími falošnými správami.
Na rozdiel od hoaxu z minulého roka, pri ktorom si ruská tínedžerka vymyslela znásilnenie migrantmi v Nemecku, sa táto správa na internete nešírila dlho. Rýchlo zareagovali litovská vláda, polícia aj médiá.
Pobaltské krajiny na hraniciach s Ruskom zvyknuté na dlhoročnú informačnú vojnu sú príkladom, ako majú štáty aj občania reagovať na propagandu, hoaxy a hybridnú vojnu.
Denník SME bude loviť hoaxy Čítajte Pobaltie ako ďalšie na rane
"Pred štyrmi rokmi som predpovedal ruskú inváziu na Ukrajinu. Ďalšie na rade sú pobaltské štáty," napísal v novembri pre magazín Foreign Policy odborník na medzinárodnú bezpečnosť z Národnej obrannej univerzity vo Washingtone Paul D. Miller.
Rastúcemu napätiu medzi Pobaltím a Ruskom napomáhajú hoaxy pochádzajúce často z ruských zdrojov aj presúvanie vojsk NATO blízko pri hraniciach.
Región preto svoju bezpečnostnú situáciu berie vážne. Februárová správa estónskej zahraničnej tajnej služby Teabeamet napríklad naznačuje, že Rusko možno vnímať ako "jedinú krajinu, ktorá môže potenciálne predstavovať ohrozenie nezávislosti a teritoriálnej integrity Estónska".
Ako Putin vyvolá vojnu na Pobaltí a ako tým zničí Európu Čítajte Podľa správy je cieľom ruského vplyvu vytváranie napätia a zmätku medzi členskými štátmi a narušenie ich vzťahov.
Aj na tieto témy útočí propaganda, ktorá prichádza z viacerých smerov. "Už to nie je len doména ruských tajných služieb: celý štátny aparát je zapojený do ovplyvňovacích aktivít," dodáva správa.
Na hybridnú vojnu má pritom Pobaltie ideálne podmienky: veľká ruská menšina má vlastné médiá, no zároveň čelí aj tlaku úradov, aj ostatných občanov.
Súčasťou konfliktu sa stala aj kybervojna. (zdroj: TASR/AP)U nás Únia, v Pobaltí nezávislosť
Nerijus Maliukevičius z Inštitútu medzinárodných vzťahov na univerzite vo Vilniuse sledoval ruskú propagandu už pred desiatimi rokmi.
"To, čo zažívame teraz, nie je prekvapujúce. Predtým sa ruský vplyv rozširoval najmä cez energetickú politiku, dnes sa zbraňou stali informácie a správy," hovorí pre SME.
