HONOLULU, BRATISLAVA. Roky života na ulici sa na Albertovi Rodriguesovi prejavujú pravidelne. Má problémy so srdcom, mal zranenú nohu, problémy s alkoholom a pitbul mu odhryzol časť ucha.
So všetkými týmito problémami chodí pravidelne do zdravotníckeho strediska Queen’s v havajskom Honolulu. „Bolelo ma telo,“ povedal pre Hawaii News Now o svojej predposlednej návšteve. Nie je sám – bezdomovci toto zdravotnícke zariadenie v roku 2016 navštívili asi 11-tisíckrát a náklady na starostlivosť sa vyšplhali na astronomických 90 miliónov dolárov.
Keďže väčšina bezdomovcov nedokáže za zdravotnú starostlivosť zaplatiť, všetky náklady pokrýva štát, prípadne aj samotné nemocnice.
Havajský senátor Josh Green chce teraz problém vyriešiť svojsky – bezdomovectvo chce klasifikovať ako zdravotný stav. Doktori by tak namiesto liekov a drahej liečby mohli bezdomovcom predpísať niečo, čo im môže pomôcť efektívnejšie choroby poraziť – bývanie.
Loading
...Míňajú miliardu z rozpočtu
„Už teraz na bezdomovcov míňame peniaze, no platíme za to najmenej efektívnym a najdrahším možným spôsobom,“ hovorí pre denník Guardian Green.
Ostrovný americký štát má s veľkým počtom bezdomovcov problém – ceny ubytovania sú vysoké a platy relatívne nízke. V minulosti úrady ľuďom bez domova po sťažnostiach turistov napríklad obmedzili sedenie a ležanie na pláži Waikiki. Green im chce teraz pomôcť efektívnejšie.
Podľa portálu West Hawaii Today dnes poberá podporu zo štátneho systému Medicaid na Havaji 362-tisíc ľudí, no 3,6 percenta z nich míňajú 60 percent rozpočtu. Asi 15-tisíc ľudí, z ktorých väčšina sú ľudia s chronickými chorobami, drogovou závislosťou a bez domova, tak stoja štát viac ako miliardu dolárov ročne.
Loading
...Menej do nemocníc
Jedným z takýchto prípadov je podľa Guardianu Stephen Williams. Pred mesiacom odpadol na ulici, život ohrozujúca infekcia sa mu dostala do krvi. Liečba stála 40-tisíc dolárov, pokryli ju z Medicaid. S infekciou bol pritom v nemocnici už 21 krát, keďže pre život vo vlhkom a nehygienickom prostrední trpí psoriázou.
Jeden z výskumov podľa Greena dokazuje, že výdavky na zdravotnú starostlivosť tých, ktorí žijú dlhodobo na ulici a majú mentálne problémy, klesnú o 43 percent, ak im poskytnete ubytovanie a podporné služby. Kým v niektorých prípadoch stojí zdravotná starostlivosť o jednu osobu bez domova aj 120-tisíc dolárov ročne, ubytovanie na rok sa dá vyriešiť aj za 18-tisíc dolárov.
Skeptici však tvrdia, že navrhovaný zákon musí presne ohraničiť to, kto by na bývanie mal právo. „Je tu populácia bezdomovcov, pre ktorých je to určite zdravotný stav – sú to užívatelia drog či mentálne chorí ľudia,“ hovorí pre Guardian miestny republikán Bob McDermott. Mnohí by nariadenie mohli zneužívať.
Viacerí sa však zhodujú, že mnohým môže zákon, o ktorom bude tento týždeň hlasovať Senát a následne Snemovňa, pomôcť. Myslí si to aj Williams žijúci na ulici. „Je mi to jasné. Ak by som dostal miesto na bývanie, nemusel by som do nemocnice chodiť tak často,“ dodáva.
