WASHINGTON, BRATISLAVA. Nielen tanky, ozbrojení vojaci opásaní samopalmi či v krajnom prípade lietadlá vyzbrojené bombami.
Boj Američanov proti terorizmu v najkonfliktnejších zónach v Iraku či Afganistane sa odohráva aj inak. V sirotincoch, utečeneckých táboroch, v mimovládkach či v školách.
Americký profesor Harvardovej univerzity Joseph Nye na to vymyslel termín „mäkká sila“ (soft power), ktorý sa všeobecne používa dodnes.
Ide o stratégiu, podľa ktorej sa konflikt dá vyhrať aj inak ako „nábojmi“ - naklonením si nepriateľa či jeho presvedčením, že napríklad Američania v skutočnosti žiadnymi nepriateľmi nie sú.
Nový americký prezident Donald Trump chce „mäkkú silu“ oslabiť. Ak sa potvrdia obavy mimovládok, zjednodušene povedané budú Američania dávať viac peňazí na muníciu a menej napríklad na humanitárnu pomoc.
Ilustračná snímka. (zdroj: TASR/AP)Trump: Nepomáhame tým, ktorí nás nenávidia
Biely dom už v predstihu informoval, že Trump chce naplniť ďalší zo svojich kontroverzných sľubov – zoškrtať americkú rozvojovú pomoc a ušetrené peniaze radšej investovať do armády. „Nebudeme pomáhať krajinám, ktoré nás nenávidia,“ povedal ešte pred voľbami.
Americká mäkká sila sa podľa profesora Nyea oslabila ešte predtým, ako Trumpa pred mesiacom zvolili za 45. amerického prezidenta.
Nespočíva totiž len v rozvojovej pomoci, ale napríklad aj v tom, či je Amerika pre zvyšok sveta vôbec príťažlivý model krajiny. Napríklad tým, ako dobre funguje jej demokracia ako vzor pre ostatných.
„Amerika je stabilná spoločnosť, kde k zmene moci dochádza prostredníctvom volieb, nie munície,“ odpovedal Nye v minulotýždňovom rozhovore pre Deutsche Welle na otázku, v čom spočíva americká mäkká sila. „Amerika túto silu však stratila, čo je výsledkom kampane a kvality verejnej debaty v politike.“
Američania dnes na pomoc vo svete dávajú najviac zo všetkých krajín – na rok 2017 na tento účel vyčlenili viac ako 50 miliárd dolárov.
