ANKARA. Za propagáciu terorizmu a podnecovanie k nenávisti vzali v Turecku do vyšetrovacej väzby spravodajcu nemeckého denníka Die Welt. Rozhodol o tom v pondelok súd v Istanbule.
Ako informoval nemecký denník na svojej webovej stránke, o prípade Deniza Yücela bola informovaná aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Tá v reakcii uviedla, že správa o uvalení väzby na novinára je sklamaním. Rozhodnutie súdu označila za "prehnane tvrdé", pretože novinár sa sám vydal do rúk spravodlivosti a plne spolupracoval s vyšetrovateľmi.
Pohľad do zákulisia
Nemecký novinár tureckého pôvodu Deniz Yücel sa 14. februára dostavil na policajnú stanicu v Istanbule po tom, ako polícia po ňom začala pátrať v súvislosti s jeho článkami o počítačových útokoch, ktorých výsledkom bol únik e-mailov tureckého ministra energetiky Berata Albayraka, zaťa tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Obsah Albayrakových e-mailov bol zverejnený vlani v septembri. Odhalil sa vďaka nim politický tlak, ktorý turecká vláda vyvíja na turecké médiá, ako aj stratégie využívané na manipulovanie verejnej mienky na sociálnych sieťach.
Podľa Die Welt je Yücel obvinený z členstva v teroristickej organizácii, zneužívania údajov a teroristickej propagandy. Novinárovi advokáti sa proti pondelkovému verdiktu súdu mienia odvolať.
Podpora od Nemcov
Úrad nemeckej kancelárky v súvislosti s týmto prípadom vyjadril nádej, že turecká justícia bude pri jeho posudzovaní brať do úvahy dôležitosť slobody slova pre každú demokratickú spoločnosť. Spresnil tiež, že verí v Yücelovo skoré prepustenie na slobodu.
Na stranu zadržiavaného novinára sa postavilo aj 170 poslancov nemeckého parlamentu, ktorí otvoreným listom žiadajú Yücelovo oslobodenie.
Vzťahy medzi Berlínom a Ankarou sa v posledných mesiacoch zhoršili, čo súvisí najmä s kritikou represií, ku ktorým turecká vláda pristúpila v dôsledku neúspešného pokusu o vojenský prevrat z júla minulého roku.
Loading
...Politický tlak
Turecké úrady totiž pre podozrenie zo sympatizovania s hnutím exilového duchovného Fethullaha Gülena zadržali viac ako 43-tisíc osôb.
Viac ako stotisíc ľudí z polície, justície či školstva bolo pre podozrenie z napojenia na Gülenovo hnutie prepustených zo zamestnania alebo preradených.
Turecké úrady v uplynulých mesiacoch uväznili alebo vyhostili viacero zahraničných novinárov: napríklad Roba Nordlanda z denníka New York Times, Diona Nissenbauma píšuceho pre Wall Street Journal či Oliviera Bertranda, ktorý v Turecku písal pre spravodajský portál Les Jours.
Ako informoval francúzsky spravodajský portál Les Échos, turecké úrady od júlového pokusu o prevrat bez rozhodnutia súdu zadržali a vzali do väzby viac ako sto novinárov, zakázali činnosť 170 médiám a anulovali 775 novinárskych akreditácií. Yücel je prvým perzekvovaným novinárom z Nemecka.
Predvolali tureckého diplomata
Nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel si predvolal tureckého veľvyslanca v Berlíne na rozhovor o nemecko-tureckom novinárovi Denizovi Yücelovi.
Žiadne ďalšie podrobnosti neboli zverejnené, ale Gabriel podľa očakávania usporiada po rozhovore tlačovú konferenciu.
Šéf nemeckej diplomacie Gabriel najprv na krok reagoval kritikou, že toto "rozhodnutie tureckých orgánov bolo až príliš prísne, a preto tiež neprimerané".
Šéf nemeckej diplomacie následne pripustil, že prípad značne zaťažuje bilaterálne vzťahy, ktoré stoja pred jednou z najväčších skúšok súčasnosti.
Kauzou by sa na budúci týždeň mal zaoberať aj Spolkový snem (Bundestag).
Demonštrovali za prepustenie
Pred tureckou ambasádou v Berlíne sa v utorok konala demonštrácia za prepustenie uväzneného novinára Deniza Yücela.
Na transparentoch prítomných nechýbali slogany volajúce po prepustení všetkých väznených novinárov v krajine polmesiaca.
Ešte predtým smerovala ulicami nemeckej metropoly kolóna asi 100 motorových vozidiel a 19 bicyklov, účastníci akcie chceli týmto spôsobom vyjadriť rovnaké želanie ako demonštranti pred ambasádou.
Stalo sa tak na podnet iniciatívy #FreeDeniz, ktorá vyzvala na "autokorzá" v desiatich nemeckých mestách, napríklad v Kolíne nad Rýnom alebo Lipsku.
Jedným z rečníkov na mítingu v Berlíne bol líder nemeckých Zelených, politik tureckého pôvodu Cem Özdemir, ktorý požadoval prepustenie tak novinárov, ako aj iných osobností zasadzujúcich sa za demokraciu v Turecku spoza mreží.
