ŽENEVA. Na príliš mnohých miestach na svete sú ľudia obeťami konfliktov, represií, prenasledovania, porušovania ľudských práv a slobôd, negovania ľudskej dôstojnosti.
Osobitne to platí o konfliktoch v Sýrii a Iraku, ktoré ústia do masového exodu utečencov. Reakcia medzinárodného spoločenstva sa musí opierať primárne o snahu ochrániť obyvateľstvo krajín zachvátených konfliktom pred ďalšou eskaláciou bojov, a o preventívnu diplomaciu a mediáciu.
Uviedol to v pondelok (27. februára) minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák vo vystúpení v Ženeve počas 34. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC) v segmente na vysokej úrovni zameranom na posilnenie dialógu a medzinárodnej spolupráce.
Tu a teraz
"Ak to s prevenciou pred konfliktami myslíme naozaj vážne, potom musíme ako ich jadro chápať ochranu ľudských práv. Prevencia sa začína ochranou a podporou práv jednotlivca. Prevencia sa začína tu a teraz. Slovenská republika podporuje politické procesy ako jedinú cestu k riešeniu konfliktov, ukončeniu násilia a udržateľnému mieru - v Sýrii, Iraku, Jemene ale aj v Líbyi či na Ukrajine," povedal vo svojom vystúpení M. Lajčák.
Ako ďalej pripomenul, HRC má nezastupiteľnú úlohu v reagovaní na konfliktné situácie, keďže ľudské práva a základné slobody sú úzko previazané s medzinárodným mierom, rozvojom a bezpečnosťou.
Hlavnou témou 34. zasadnutia HRC je diskusia o stave dodržiavania ľudských práv vo svete s osobitným dôrazom na KĽDR a Mjanmarsko, ale očakávajú sa aj iniciatívy k Sýrii, Južnému Sudánu, Iránu, Ukrajine, Líbyi, Mali a tradične aj k okupovaným palestínskym územiam.
V úvodnej časti diskusie vystúpili o.i. aj generálny tajomník OSN A. Guterres, predseda Valného zhromaždenia OSN P. Thomson, prezident Palestíny M. Abbás a ďalší vysokopostavení politici a štátnici.
Minister M. Lajčák využil jednodňový pobyt v Ženeve aj na stretnutie s irackým ministrom zahraničných vecí Ibrahimom al-Jaafarim, s ktorým hovoril najmä o možnostiach povojnovej obnovy Iraku po porážke Daíšu.
Amnesty: Protiteroristické opatrenia viedli k okliešteniu ľudských práv Čítajte Podmienky pre návrat
Partneri sa zhodli, že najlepšie by vedeli pomôcť pri obnove tí, ktorí museli utiecť respektíve boli presídlení, preto je potrebné čo najrýchlejšie vytvoriť pre ich návrat vhodné podmienky. M. Lajčák prisľúbil v tomto kontexte pomoc Slovenskej republiky.
Na stretnutí s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Al Husseinom minister diskutoval najmä o otázkach spolupráce v súvislosti s kandidatúrou SR do HRC na roky 2018-2020.
Pozornosť venovali aj aktuálnym výzvam spojeným s fenoménom migrácie do krajín EÚ. Vysoký komisár vyjadril znepokojenie nad prejavmi intolerancie vo vzťahu k ľudským právam vo svete, vrátane nárastu populistických tónov v prejavoch niektorých európskych politikov.
V rozhovore s Vysokým komisárom OSN pre utečencov (UNHCR) Filippom Grandim, M. Lajčák podčiarkol, že Slovenská republika plne uznáva princíp univerzálnosti ľudských práv, rešpektuje humanitárne normy a chráni právo utečencov na azyl v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami.
Pripomenul iniciatívu tzv. migračných kompaktov - na mieru šitých programov asistencie pre krajiny produkujúce migrantov -, ako aj koncept tzv. flexibilnej solidarity, ktorý Slovensko aktívne prezentovalo počas nášho predsedníctva v Rade EÚ.
Lajčák sa chce ako šéf Valného zhromaždenia OSN venovať mieru a bezpečnosti Čítajte Význam Červeného kríža
Vysoký komisár sa poďakoval Slovensku za vyšší finančný príspevok na konkrétne aktivity organizácie v minulom roku - M. Lajčák ho ubezpečil, že s našou podporou môže UNHCR rátať aj do budúcnosti.
Minister mal v programe aj osobitné stretnutie s prezidentom Medzinárodného Červeného kríža Petrom Maurerom, s ktorým hovoril najmä o podpore Slovenska pre aktivity Červeného kríža, ktorý v mnohých regiónoch často ako jediný z medzinárodných aktérov poskytuje životne dôležitú humanitárnu pomoc (napr. Južný Sudán, Sýria či Afganistan).
M. Lajčák oznámil príspevok SR na humanitárnu pomoc Medzinárodného Červeného kríža na Ukrajine a odovzdal partnerovi symbolický šek na 20-tisíc eur.
M. Lajčák sa stretol aj s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomas Guerberom, s ktorým diskutoval o realizácii plánov pre oblasť reformy bezpečnostného sektora (SSR) s výhľadom na avizovanú druhú Konferenciu k SSR v Bratislave, plánovanú na 5. - 7. júna 2017.
Na záver programu v Ženeve vystúpil na uzavretom brífingu k Sýrii.
