SME

Trumpov múr rozdelí Indiánov. V ich jazyku to slovo neexistuje

Múr by zabránil členom kmeňa v prechode cez hranicu. Majú tam príbuzných.

Ilustračná snímka.Ilustračná snímka. (Zdroj: TASR/AP)

WASHINGTON. Múr medzi Spojenými štátmi a Mexikom, ktorý chce postaviť americký prezident Donald Trump, rozdelí členov tamojšieho domorodého kmeňa Tohono O'odham. Tí odkazujú, že v ich jazyku slovo múr ani neexistuje.

"Keby niekto prišiel do vášho domu a v obývačke by vám postavil múr, ako by ste sa cítili?" uviedol pre média podpredseda kmeňovej organizácie Verlon Jose.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dávno pred objaviteľmi

Americkí Indiáni z kmeňa Tohono O'odham obývali územia dnešnej centrálnej a južnej Arizony a severného Mexika dávno predtým, než tam prišli európski objavitelia. Potom boli ich územia rozkúskované, zabrané novou americkou vládou a rozdelené medzi Mexiko a Spojené štáty.

SkryťVypnúť reklamu

Dnes žijú v rezervácii, ktorú možno už o niekoľko mesiacov rozdelí múr. Komunitám a rodinám tak opäť hrozí odlúčenie, tento raz úplné.

"Čoskoro, omnoho skôr, než bolo naplánované," vyhlásil v piatok šéf Bieleho domu v súvislosti s výstavbou múru. Vládna agentúra pre ochranu hraníc zároveň v ten istý deň informovala, že verejné obstarávanie na výstavbu múru vyhlási začiatkom marca a prvé zákazky by mohli byť udelené v polovici apríla.

"Hraničný múr rozsekne kmeň a jeho spojenie s územím jeho predkov," napísal americký denník The New York Times.

Prečítajte si tiež: Výstavba múru sa začne už čoskoro, prisľúbil Trump Čítajte 

Kmeň je proti múru

Na území kmeňa Tohono O'odham je takmer sto kilometrov hranice. Už dnes sú tam prenosné bezpečnostné zátarasy, tie však nebránia voľnému pohybu členov kmeňa.

SkryťVypnúť reklamu

"Nepodporujeme žiadny múr. Som presvedčený, že žiadna iná komunita pri hranici neochraňuje svoje územie a nespolupracuje s inými agentúrami tak, ako my," uviedol predseda kmeňa Edward Manuel vo videu vysvetľujúcom, prečo je kmeň proti výstavbe múra. Video a protest proti výstavbe múra sú zverejnené na webovej stránke kmeňa.

Indiáni intenzívne spolupracujú s pohraničnou strážou. Od roku 2003 klesol počet zadržaní nelegálnych migrantov na ich území o 84 percent, z 85-tisíc na 14-tisíc za minulý rok. Spoločne tiež zaistili každý rok v priemere takmer 142 ton nelegálnych drog.

Prečítajte si tiež: Končí sa indiánsky boj o rezerváciu, Trump ju prevŕta ropovodom Čítajte 

Efektívna je spolupráca

"Nie sme vlastníkmi tejto pôdy, ale staráme sa o ňu. Každá vetvička, každý kameň je posvätný. Každá bytosť je posvätná. Múr postavený na hranici nie je odpoveďou na bezpečnosť Ameriky. Múry na celom svete ukázali, že nie sú stopercentne efektívne. Veríme, že efektívna je spolupráca. Toto sú naše rodné územia, aj my ich chceme ochrániť," povedal Verlon Jose.

SkryťVypnúť reklamu

Kmeň má v súčasnosti 34-tisíc členov, viac ako 2000 z nich žije v Mexiku.

"Múr by úplne zabránil našim členom v prechode cez hranicu. Prekračujeme ju každý deň. Nielen pre každodenné potreby, ale chodíme aj navštíviť svojich príbuzných," uviedol Verlon Jose.

"Múr? V jazyku O'odham neexistuje slovo múr," povedal s povzdychom Jacob Serapo, farmár, ktorý vozí vodu pre svoj dobytok z mexickej strany rezervácie.

Edward Manuel zdôraznil, že členov kmeňa rovnako ako všetkých Američanov trápi bezpečnosť.

"Bezpečné komunity - to chceme aj my. Preto žiadame prezidenta a jeho tím, aby prišli a pozreli sa na našu hranicu, pretože je jedinečná. Aby sa pozreli na našu spoluprácu s policajnými zložkami a na to, ako sa snažíme ochrániť naše územie a amerických občanov," uviedol Manuel.

SkryťVypnúť reklamu
Načítavam video...

Donald Trump

Peter Schutz

Už politické potvrdenie spoločného podniku USA – Ukrajina dáva bezpečnostné garancie.


17
Po Trumpovom ohlásení ciel začali burzy padať.

Ekonomicky upadajúce časti spoločnosti tvoria hlavný cieľ záujmu antisystémových hnutí.


1
Súvisiace témy: USA
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  8. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  1. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  2. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  5. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  6. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  7. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 064
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 8 575
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 8 221
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 442
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 608
  6. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 2 596
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 274
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 864
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Istanbulský starosta Ekrem Imamoglu.

Özel na sociálnej sieti napísal, že „23. apríl nemožno zakázať".


TASR
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hovorí s novinármi pred odletom do Saudskej Arábie.

Rezort údajne ideologicky nesúhlasí s prezidentskou administratívou.


TASR 1

Dôvodom je zrejme aj holandská podpora Ukrajiny.


TASR
Pápež František počas posledného požehnávania vo Veľkonočnú nedeľu poobede.

Väčšina svetových lídrov mala do Vatikánu doraziť v sobotu a odísť v ten istý deň.


TASR 1
SkryťZatvoriť reklamu