KIEL, BRATISLAVA. Ten spor je zažehnaný už minimálne od konca prvej svetovej vojny, dánska krajná pravica však opäť vnáša napätie do vzťahov s Nemeckom. Tamojšia spolková krajina Šlezvicko-Holštajnsko by vraj mala opäť patriť Dánom. Naznačil to podpredseda populistickej Dánskej ľudovej strany Sören Espersen.
Šlezvicko-Holštajnsko v roku 1864 dobyli Nemci počas vojny s Dánskom a o dva roky neskôr nad ním získali plnú kontrolu. Takzvaná šlezvicko-holštajnská otázka trvala až do referenda v 20. rokoch minulého storočia, po ktorom jeho dánsky hovoriaca časť pripadla Dánsku. Hranica prežila aj druhú svetovú vojnu a je tam dodnes napriek tomu, že na nemeckej strane žije početná dánska komunita.
Espersen chce hranicu Dánska posunúť ďalej na juh až k rieke Eider. „Ak dánska menšina nedúfa v opätovné zjednotenie, prečo tam vlastne žije? Musí to byť myšlienka, ktorou sa zaoberá aj dánska menšina,“ povedal Espersen v rozhovore pre rozhlasovú stanicu dk4, z ktorého cituje Deutsche Welle.
Dánska ľudová strana je dnes druhou najväčšou v dánskom parlamente. Podporuje menšinovú vládu premiéra Larsa Lokkeho Rasmussena. Je považovaná za krajne pravicovú a populistickú.
Espersen pritom túto otázku prirovnal k zabratiu ukrajinského Krymu Ruskom. „Hranice Európy, ako ich poznáme, tu nemusia byť navždy. História nás naučila, že všetko sa mení.“
a
