1. Vojna vo Vietname
Medzi rokmi 1961 až 1971 zhodila americká armáda na vietnamské pralesy až 75 miliónov litrov herbicídov, ktoré mali zničiť vegetáciu a brániť tak rebelom z Vietkongu skrývať sa v džungli. Toxíny sa tak rozšírili až na šestnásť percent územia Vietnamu a mnohé mali dlhodobé negatívne účinky na miestne obyvateľstvo.
Niekoľko rokov po skončení vojny sa objavoval zvýšený výskyt rakoviny, kožných a pľúcnych chorôb, potratov. Už u tretej generácii detí pozorujú vyššiu mieru postihnutí.
Podľa denníku Guardian na dôsledky pôsobenia toxínov zahynulo viac ako pol milióna ľudí. Aj keď OSN kritizovalo Spojené štáty za porušenie Ženevských protokolov o chemických zbraniach z roku 1925, podľa Američanov nie sú herbicídy klasifikované ako chemické zbrane.
Severná Kórea vraždila zakázanou chémiou, môže mať aj ďalšie zbrane Čítajte 2. Útoky Saddáma Husajna
Najväčšie útoky chemickými zbraňami má na svedomí bývalý iracký prezident Saddám Husajn. Niekoľko rokov viedol ofenzívu práve pomocou chemických zbraní.
Irak ich testoval už od roku 1981, naplno ich využil najmä v ťažení proti Iránu. Iránski civilisti aj armáda boli bombardovaní zmesou yperitu a sarínu, pričom zahynuli desaťtisíce ľudí.
V roku 1988 zase Husajn chemickými zbraňami zakročil proti kurdskému povstaniu v severoirackom meste Halabdža. Iracké lietadlá zhodili do všetkých štvrtí desiatky kanistrov s toxickým yperitom (známym aj ako horčičný plyn).
Obetí bolo asi päťtisíc, pričom väčšinu tvorili ženy a deti. Útok sa stal v čase, keď svet začal rokovať o dohovore o chemických zbraniach.
