Sociálni demokrati aj ANO Andreja Babiša naznačovali, že si vedia predstaviť vládnutie s komunistami. Ako to vnímate?
„V prvom rade je za tým naša silná pozícia v spoločnosti. Od roku 1990 dosahujeme vo voľbách dvojciferný volebný výsledok, v súčasnosti sme najsilnejšou opozičnou stranou.
Skúsenosť z praxe tiež ukázala, že nie sme extrémistickí krikľúni, aj keď máme radikálny program, máme vecný prístup k riešeniu problémov. Bežne s nami spolupracujú na úrovni miest, donedávna sme boli aj vo väčšine krajských koalícií.
Celoštátna úroveň je, samozrejme, zložitejšia, keďže tam nejde len o programové prieniky, ale aj o rozdiely. Tam je najcitlivejšou záležitosťou zahraničná politika. O tom by sme však rokovali až po voľbách.“
Viete si teda predstaviť situáciu, že v novembri by ste nominovali svojich ministrov do proeurópskej vlády?
„Záležať bude na výsledkoch aj na možných partneroch a ich postojoch. Andrej Babiš hovoril o možnej vláde s komunistami, ale potom to o pár dní odvolal, lebo mu jeho marketingová agentúra povedala, že by mu to vo voľbách ublížilo.
Úprimne povedané, teraz sa orientuje skôr na pravicových partnerov. Z nášho pohľadu je akýkoľvek vládny kompromis do určitej miery rizikom, lebo ak by nás tá obeť poškodila v očiach voličov, do vlády by sme nešli.
Napríklad francúzski komunisti boli niekoľkokrát vo vláde socialistu Francoisa Miterranda, dostali nepodstatné ministerstvá a museli súhlasiť so všetkým, čo tá vláda robila. To im veľmi ublížilo. Vládu apriórne neodmietame, lebo každej politickej strane ide o podiel na moci, ale sme si vedomí rizík.“
Obchodníci s mandátmi alebo nebezpeční stalinisti? Českí komunisti už nie sú tabu Čítajte Vy ako komunisti sa staviate proti NATO, no prakticky všetky ostatné strany členstvo Česka v aliancii podporujú. Je toto témou, na ktorej sa z vašej strany budú lámať rokovania?
„Rozhodne si nenecháme nadiktovať, aby sme vystúpenie z NATO vyhodili z programu. Túto tému od nás volič očakáva a budeme ju tam mať. Očakávame tiež, že prípadní partneri sa o tejto téme budú ochotní aspoň rozprávať.
Alternatívne riešenie bezpečnosti nie je tabu, diskusia o ňom má zmysel. Nechcem hovoriť, ako by sme sa rozhodli, ak by to bola podmienka vládneho angažmánu, no pre našich voličov je to dôležité a od tejto témy by sme nemohli vyložene vycúvať.“
Jiří Dolejš (56)
- Je vyštudovaný ekonóm. Do Komunistickej strany Československa vstúpil v januári 1989. Poslancom je od roku 2002.
- V strane je predstaviteľom reformného prúdu, ktorý presadzuje modernejší výklad marxizmu a bol otvorenejší ku vstupu Česka do Európskej únie.
- V roku 2009 ho novinári denníka MF DNES nahrali, ako údajne súhlasí s úplatkom za hlasovanie, ktorý by sa do straníckej kasy oficiálne dostal ako platba za inzerciu v straníckych novinách. Polícia však nenašla dôkazy protiprávneho konania, denník sa mu ospravedlnil.
Mnohí sa boja toho, že ak sa raz komunisti dostanú k moci, budú si jej uzurpovať viac a viac a nakoniec urobia prevrat podobný tomu v roku 1948.
„To už je taká propaganda, strašenie komunistami. V roku 1948 bola situácia iná, Sovietsky zväz vyhral svetovú vojnu a svoje záujmy si v tejto časti Európy presadzoval generalissimo Stalin.
Teraz je iná doba, myslieť si, že by bolo možné na všetko sa vykašľať a ísť rovnakou cestou ako pred 70 rokmi, je absurdné. Navyše, od roku 1948 sme ako krajina prešli istou transformáciou a teraz by to už nebolo možné.
Chápem, že sa nám to bude vyčítať, v našom prípade sa priam ponúka strašenie minulosťou.“
Takže demokracia a kapitalizmus sú v súčasnosti niečo, čo sa nechystáte meniť?
„Samozrejme, radi by sme dospeli k nejakej postkapitalistickej realite, nezakrývame, že sme stranou systémovej alternatívy.
To znamená, že by sme si predstavovali iný systém, ale podstatné je, ako sa k tej alternatíve dostať. Ak sa k nej dá dostať demokratickou cestou, nevidím v tom problém.
Nemôžeme žiť v predstave, že kapitalizmus je koniec dejín a už nič iné nie je možné. My vychádzame z predstavy, že koniec dejín sa nekoná a je možné iné usporiadanie.“
Vy hovoríte, že demokraciu rušiť nechcete, ale za partnerov označujete aj severokórejskych či kubánskych komunistov, ktorí na svojom území žiadnu demokraciu nedovoľujú. Neprotirečí si to?
