PRAHA, BRATISLAVA. Keď sa v roku 1995 stretli v Bohumíne českí sociálni demokrati (ČSSD), chceli ukázať, že aj keď sa hlásia k ľavici, ani po prebratí moci by sa nepokúsili o návrat komunistického režimu.
Chceli ukázať, že sú reálnou a demokratickou alternatívou vládnucej pravici.
A tak si sami zakázali budúcu spoluprácu s radikálnymi stranami, ktoré presne vymenovali. Väčšina z nich už prakticky neexistuje, no dostala sa medzi ne aj Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM), ktorá má nostalgiu za socialistickým režimom ako hlavnú myšlienku existencie.
Vtedajšiemu predsedovi ČSSD Milošovi Zemanovi to vyšlo. Aj vďaka dištancovaniu sa od komunistov v roku 1998 vyhral voľby a stal sa premiérom. Bohumínske uznesenie sa stalo záväzným aj do ďalších rokov.

Prekonané?
„Bohumínske uznesenie považujem za prekonané,“ povedal pred týždňom v rozhovore pre Hospodářske noviny premiér a predseda ČSSD Bohuslav Sobotka.
„Myslím, že by sme sa mali vrátiť k starostiam bežných ľudí. Tých vôbec nezaujíma, či platí, alebo neplatí bohumínske uznesenie. To je debata pre politológov.“
Sobotka sa nebráni dokonca ani myšlienke, že by po jesenných voľbách na vládnej úrovni spolupracoval s komunistami. S touto ideou sa už pohrával aj favorit volieb Andrej Babiš, no v oboch prípadoch ide skôr o to, že by komunisti mohli podporiť menšinovú vládu.
„V skutočnosti Sobotkov výrok nie je takým prekvapením, len prebral interpretáciu, že uznesenie už aj tak neplatí, lebo ČSSD spolupracuje s komunistami na úrovni miest a krajov,“ hovorí pre SME politológ Lukáš Jelínek z ľavicového think-tanku Masarykova demokratická akadémia. Jelínek v minulosti pôsobil aj ako poradca sociálno-demokratických politikov.
