NAIROBI. Je pol piatej poobede a cesty v Nairobi sú úplne upchaté. Zrazu sa do protismeru vyrúti pestrofarebný mikrobus s blikajúcimi svetlami. Jeho trúbenie prehlušuje aj hlasnú africkú reggae hudbu, ktorá pasažierom mikrobusu trhá ušné bubienky.
Autá sa šialenému vodičovi lenivo uhýbajú, no nezabudnú odtrúbiť naspäť. Po minúte dodávka dorazí na križovatku, kde si drzou arogantnou jazdou vydobyje svoj životný priestor a na výjazde sa opäť zaradí do správneho pruhu.
Takáto situácia v hlavnom meste Kene nie je nijak výnimočná. V tejto krajine sa nikto nikdy neponáhľa okrem vodičov verejnej dopravy. Neplatí to len o mikrobusoch nazývaných Matatu, ale aj o vodičoch taxi motoriek Boda Boda. Tí sa stíhacou jazdou medzi autami pasažierom postarajú o nezabudnuteľný zážitok.
„Boli zápchy, tak sme s motorkou šli po deliacej čiare a chvíľami som mal pocit, že kolenom chytím protiidúci autobus,“ opisuje svoju nedávnu jazdu Marián Čaučík, ktorý sa v Afrike venuje rozvojovej pomoci.
Zbesilá cesta
Zastávky Matatu sú podobné tým slovenským z minulého režimu. Plechové hrdzavé búdy poskytujú príjemný tieň pred páliacim slnkom, hoci miestni považujú 27 stupňov za zimu a nosia bundy.
