BRUSEL, BRATISLAVA. Organizácia Amnesty International (AI) zverejnila v stredu výročnú správu o porušovaní ľudských práv vo svete. Slovensko v nej kritizovala najmä za pokračujúcu diskrimináciu Rómov, avšak spomenula aj podľa nej protiimigračné vyjadrenia premiéra Roberta Fica.
Podľa autorov správy Slovenská republika urobila len malý pokrok v oblasti zabezpečenia práva rómskych detí na vzdelanie. Napriek určitému zlepšeniu legislatívneho rámca majú rómski žiaci stále príliš vysoké zastúpenie v špeciálnych školách, triedach pre deti s mentálnym postihnutím alebo v etnicky segregovaných školách a triedach. Neexistujú pritom dôkazy o tom, že by vláda SR v tomto smere prijímala nejaké efektívne opatrenia na riešenie tejto situácie, píše sa v správe.
Amnesty tiež vyjadruje znepokojenie nad tým, že na Slovensku naďalej chýba efektívne vyšetrovanie prípadov neprimeraného použitia sily voči Rómom, alebo sa riešenie týchto káuz veľmi preťahuje.
V tejto súvislosti AI poukazuje na potrebu zavedenia plne nezávislého a transparentného mechanizmu na kontrolu práce polície.
V kapitole o Slovensku sa spomínajú aj novozavedené protiteroristické opatrenia, ktoré začali platiť v januári tohto roku. AI si konkrétne všíma to, že osoby podozrivé z terorizmu budú môcť byť po novom zadržiavané až 96 hodín bez vznesenia obvinení.
Neubytovali Turkov, hrozí im pokuta 66 400 eur Čítajte Správa zaznamenáva aj o to, že Slovensko, ktoré ako predsednícka krajina EÚ presadzovalo myšlienku udržateľnej migrácie, odmieta povinné kvóty na prerozdeľovanie utečencov z iných členských krajín EÚ. Namiesto toho vyjadrilo ochotu prijať na dobrovoľnej báze 100 utečencov z Grécka a Talianska.
V časti venovanej diskriminácii Amnesty píše o prípade bratislavského penziónu, ktorý "z bezpečnostných dôvodov" odmietol ubytovať trojicu študentov z Turecka. V rovnakej podkapitole sa spomína aj slovenský premiér Robert Fico, ktorý podľa AI "verejne spája moslimov a utečencov s terorizmom a používa protiimigračnú rétoriku".
Amnesty si všíma aj vlaňajšie opakované pochody Ľudovej strany Naše Slovensko zamerané proti prisťahovalcom.
Lajčák: Problémom je začlenenie Rómov do spoločnosti
Rómska otázka je komplexný problém, ktorému sa Slovensko venuje desaťročia, no napriek tomu ju nedokázalo uspokojivo vyriešiť. "Nemám pocit, že je problém diskriminácia, problémom je skôr inklúzia rómskej komunity do života spoločnosti." Po rokovaní vlády to dnes uviedol minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru) na margo správy Amnesty International.
"Faktom je, že s tým výsledkom nemôžeme byť spokojní, ale nie som si vedomý toho, že by sme naozaj mohli hovoriť zodpovedne o diskriminácii. Máme koniec-koncov splnomocnenca, ktorý sa týmto témam venuje. Dôležité je, aby sa to nepolitizovalo, aby sme robili všetko preto, aby sa naozaj ich životné podmienky zlepšili a stali sa súčasťou ekonomického života tejto krajiny," dodal minister Lajčák.
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) si myslí, že Amnesty International vo svojej správe "trošku hyperbolizuje". Poukazuje, že napríklad k segregácii rómskych detí nedochádza systémovo a na legálnom základe.
"Je to situácia, keď sa rodičia rozhodujú, kam dajú deti, a potom tie školy niekedy vyzerajú takýmto spôsobom," skonštatoval. Verí však, že zlepšeniu situácie pomôžu akčné plány Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 na roky 2016-2018, ktoré dnes schválila vláda.
Dlhodobé nedostatky Belgicka
Podmienky vo väzniciach, diskrimináciu na základe náboženstva a etnicity a prílíš prísne opatrenia prijaté v bezpečnostnej oblasti vyčíta Belgicku Amnesty International vo svojej správe.
“Najzávažnejšie výhrady AI voči Maďarsku sa týkajú utečencov a žiadateľov o azyl.
„
Podľa organizácie má Belgicko v dodržiavaní ľudských práv dlhodobo nedostatky.
AI pravidelne kritizuje stav väzníc v Belgicku. Vo svojej najnovšej správe ich označuje za preplnené, opotrebované a bez dostatočného prístupu k zdravotnej starostlivosti. Podmienky sa podľa AI ešte viac zhoršili po vlaňajšom trojmesačnom štrajku pracovníkov väzníc.
Amnesty: Protiteroristické opatrenia viedli k okliešteniu ľudských práv Čítajte Diskriminácia rastie
Psychicky chorých väzňov Belgicko umiestňuje v bežných celách bez dostatočnej lekárskej pomoci, píše ľudskoprávna organizácia vo svojej výročnej správe. Názor AI podporilo aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vlani konštatoval, že podmienky väzby psychicky chorých v Belgicku sú "štrukturálnym problémom".
AI poukázala na nárast diskriminácie moslimov po marcových teroristických atentátoch v Bruseli, najmä pri hľadaní zamestnania. Problémom je aj údajná predpojatosť polície voči niektorým etnických a náboženským menšinám.
Za sporné a príliš prísne označila organizácia viaceré bezpečnostné opatrenia prijaté po bruselských útokoch. Opatrenia na boj proti radikalizácii podľa AI zasahujú do slobody zhromažďovania a prejavu. V správe tiež pripomenula, že Belgicko prijalo zákon dávajúci polícii väčšie právomoci pri sledovaní podozrivých.
AI kritizuje belgické regionálne vlády, najmä valónsku, za predaj zbraní Saudskej Arábií a ďalším krajinám, ktoré sú zapojené do ozbrojeného konfliktu v Jemene.
Vo svojej správe tiež konštatuje, že 70 percent prípadov domáceho násilia zostalo bez trestu a belgické zákony nie sú v potláčaní tohto konania dostatočne efektívne.
Pomáhal rodine dostať sa do Európy. Pre Maďarov je terorista Čítajte Sporný štatút protiteroristickej hrozby
Maďarsko sa v správe o porušovaní ľudských práv vo svete spomína viac než v minulých rokoch. Podľa agentúry MTI na to v stredu upozornila v Budapešti riaditeľka AI Maďarsko Júlia Ivánová, podľa ktorej výkon Maďarska v oblasti ľudských práv je trpkým sklamaním - je jedným z najslabších v európskom regióne.
"Najzávažnejšie výhrady AI voči Maďarsku sa týkajú utečencov a žiadateľov o azyl. Maďarsko už roky robí všetko pre to, aby tí, čo utekajú pred vojnami a prenasledovaním, nedostali žiadnu ochranu," povedala Ivánová.
Ďalším problémom v Maďarsku je podľa jej slov zavedenie sporného štatútu protiteroristickej hrozby, tlak vlády vyvíjaný na občianske organizácie, situácia slobody tlače a názoru, diskriminácia Rómov a porušovanie práv utečencov či migrantov.
Naďalej vstup obmedzujú
Amnesty v správe viackrát spomenula prípad Sýrčana žijúceho na Cypre, ktorého súd v Segedíne v prvostupňovom konaní 30. novembra 2016 uznal za vinného z teroristického činu a uložil mu desaťročný trest odňatia slobody. Obžalovaný ako účastník masových nepokojov pri hraničných zábranách ilegálne prekročil štátnu hranicu a spáchal násilný trestný čin namierený proti policajtom, čo je v zmysle platných maďarských právnych noriem teroristickým aktom.
“Maďarsko už roky robí všetko pre to, aby tí, čo utekajú pred vojnami a prenasledovaním, nedostali žiadnu ochranu.
„
Podľa AI tento súdny proces svedčí o mylnom aplikovaní skutku teroristického činu, ako aj o snahe maďarskej vlády spájať teroristov so žiadateľmi o azyl. K tejto situácii prispela aj novela maďarskej ústavy, ktorá zaviedla nejasný a demokratickými prostriedkami ťažko kontrolovateľný štatút teroristickej hrozby.
Správa organizácie Amnesty International zdôrazňuje, že Maďarsko aj naďalej obmedzuje vstup utečencov a žiadateľov o azyl na svoje územie, pričom tisíce ľudí trestne stíha za ilegálne prekročenie hraničných zábran.
AI zaradila maďarského premiéra Viktora Orbána medzi lídrov šíriacich "jedovatú agendu", ktorá z ľudských bytostí robí "lovecké psy a obetných baránkov" a dehumanizuje celé skupiny ľudí. Ďalšími takými politikmi sú podľa Amnesty americký prezident Donald Trump, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan či filipínsky prezident Rodrigo Duterte.
Amnesty stojí na strane migrantov, bráni sa Fidesz
Amnesty International je podľa komunikačného riaditeľa Fideszu jednou z organizácií, ktoré stoja na strane migrantov, sú financované americkým finančníkom Georgeom Sorosom a už viackrát zaútočili na maďarskú prisťahovaleckú politiku.
Podľa agentúry MTI Balázs Hidvéghi skonštatoval, že útok AI sa dal čakať, pretože maďarský parlament práve začal rokovať o návrhu na ďalšie právne sprísnenie ochrany hraníc, ktorého súčasťou je zadržiavanie žiadateľov o azyl.
"Tento návrh podporíme aj v prípade, že sa budeme musieť vzoprieť aktivitám bohato financovaných medzinárodných organizácií, ktoré sa pokúšajú ovplyvniť maďarskú prisťahovaleckú politiku, ako to bolo aj v terajšom prípade Amnesty International," zdôraznil predstaviteľ Fideszu.
