Ako na telo vplýva dlhodobá podvýživa?
„Najobávanejšie sú akútne komplikácie ako dehydratácia, nízka hladina cukru krvi, poruchy metabolizmu, ktoré môžu nezvratne v krátkom čase poškodiť mozog. Orgány vrátane mozgu sa totiž scvrkávajú. Preto je u detí ohrozený mentálny vývoj a ich psychomotorika. Deti sú náchylné na nebezpečné infekčné ochorenia ako hnačky, zápaly pľúc, osýpky.“
Ktoré skupiny obyvateľstva najviac doplácajú na hladomor?
Denisa Augustínová
Denisa Augustínová sa narodila v Bratislave. Pôvodným povolaním je sociálna pracovníčka.V roku 2001 spolu s Martinom Bandžákom založila humanitárnu organizáciu Magna Deti v núdzi. Väčšinu roka pôsobí priamo v teréne a ako riaditeľka operačnej sekcie má na starosti všetky humanitárne projekty. V súčasnosti pôsobí na misii v Libanone.
„Vo všeobecnosti rozlišujeme akútnu, čiže ťažkú podvýživu, a miernu podvýživu. Akútna najviac postihuje tehotné ženy a deti do päť rokov, keďže najdôležitejších je prvých tisíc dní v živote dieťaťa vrátane tehotenstva. Výsledkom je, že deti sú zakrpatené. Ak je matka podvyživená, zákonite je aj dieťa. Plod je taký malý, že ledva zistíte, že žena je v ôsmom mesiaci. Ak v tom období nedostávajú tehotná žena a plod, neskôr novorodenec, dostatočne výživnú stravu v podobe materského mlieka a od šiestich mesiacov aj od takzvaných príkrmov, dochádza k podvýžive.“
Ak si vezmeme extrémnu situáciu podobnú Južnému Sudánu, ako vyzerá najskromnejšia dávka potravy, pri ktorej ešte dokáže človek prežiť?
