JUBA, BRATISLAVA. Už len zísť z kopca, prejsť riekou Kayo, ktorou sa netreba ani brodiť, pretože dávno vyschla, a je v bezpečí. Prekročil hranice Južného Sudánu a Ugandy, utiekol pred vojnou a azda aj pred hladom, ktorý ničí krajinu.
Takých ako William Tomdien je v týchto dňoch mnoho, denne prekračujú hranicu tisíce Juhosudáncov. Prejdú ešte päť kilometrov, dostanú sa do tábora a tam ich už prerozdelia. Niektorí cestu prejdú viackrát, naraz nestihli odviezť všetok svoj majetok.
„Vládne jednotky zastrelili našich susedov, tvrdili, že sme pomáhali povstalcom, aj keď sme nevinní. Utekám už tretíkrát, v exile som strávil väčšinu života,“ hovorí pre VICE News.
Potrebuje pomoc, aj tú slovenskú. Ako sa vojna v Južnom Sudáne týka Slovákov Čítajte Hlad pre vojnu
Až 86 percent utečencov, ktorí prekračujú hranice, sú ženy, tvrdí OSN. Občianska vojna medzi vládnymi jednotkami prezidenta Salvu Kiira a povstalcami pod vedením jeho bývalého viceprezidenta Rieka Machara, ktorá trvá už tri roky, nezničila v ľuďoch len pocit bezpečnosti, ale päť miliónov občanov Južného Sudánu dostala na pokraj smrti hladom.
V regióne Unity už ľudia od hladu zomierajú, OSN tu vyhlásila hladomor, ktorý ohrozuje zatiaľ stotisíc ľudí. Znamená to, že tu ľudia už do hladu začali zomierať, tento stupeň ohrozenia naposledy vyhlásili pred šiestimi rokmi po suchách vo východnej Afrike.
Južný Sudán nikdy nebol rozvinutou krajinou, neexistuje v ňom žiadny priemysel, no pri jeho vzniku v roku 2011 ľudia dúfali, že by aspoň mohol profitovať z ťažby ropy.
To sa nedeje, v nestabilnom regióne sa nedajú vo veľkom prevážať suroviny a kolabuje tak aj ten náznak ekonomiky, ktorý v krajine bol. S ročnou infláciou vo výške osemsto percent sú dovezené potraviny pre miestnych nedostupné, čo situáciu ešte zhoršuje.
