BUDAPEŠŤ. K riešeniu problémov, ktoré sa vynárajú vo vzťahu práva Európskej únie k ústavnej kultúre jednotlivých členských krajín EÚ, je potrebná užšia spolupráca.
Nové záväzky a úlohy
Povedal to vo štvrtok po budapeštianskej schôdzke ústavných súdov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) predseda maďarského ústavného súdu Tamás Sulyok.
Podľa agentúry MTI Sulyok pripomenul, že Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko vstúpili do EÚ spolu v roku 2004, pričom v záujme spoločných cieľov únie delegovali viaceré svoje právomoci na EÚ, čím sa objavili v ich právnom systéme nové záväzky a úlohy.
Predseda maďarského ústavného súdu informoval, že schôdzku venovali diskusii o konfliktoch právnych noriem únie s ústavnosťou členských krajín.
Hľadanie súladu
"Jednou zo základných povinností ústavných súdov členských krajín je integrácia právnych noriem EÚ, druhou povinnosťou je však ochrana národnej ústavnej kultúry," povedal predseda českého ústavného súdu Pavel Rychetský, podľa ktorého preto treba hľadať možnosti vytvorenia súladu medzi nadradenosťou práva únie a ochranou hodnôt národného právneho poriadku.
Podľa slov maďarského ministra spravodlivosti Lászlóa Trócsánya únia, ktorá vznikla pred desaťročiami, aj dnes pozostáva zo štátov s rozdielnou identitou, jazykom i históriou a je založená na únii občanov týchto štátov. "Právomoci, ktoré štáty odovzdali únii, nie sú vytesané do kameňa," podčiarkol minister.
Na schôdzke vystúpili s prejavom aj sudkyňa Ústavného súdu SR Marianna Mochnáčová a poľský ústavný sudca Lech Morawski.
