BERLÍN, BRATISLAVA. Keď sa minulý týždeň kancelárka Angela Merkelová stretla s lídrami nemeckých spolkových krajín, zdalo sa, že všetko pôjde hladko.
Spolkové krajiny sa zaviazali, že budú migrantov, ktorí v Nemecku nedostali azyl, deportovať, a chvíľu to vyzeralo tak, že ich spolupráca s federálnou vládou nebude žiadnym problémom.
Už o pár dní však realita vyzerá inak. Niektoré spolkové krajiny sa odmietajú podrobiť federálnemu rozhodnutiu. Plán urýchlených deportácií nebudú rešpektovať - zatiaľ len v prípade afganských utečencov - z humanitárnych dôvodov.
Zhodou okolností sú to rovnaké spolkové krajiny, v ktorých vládnu rivali Merkelovej kresťanských demokratov, teda sociálni demokrati a Zelení. Zdá sa tak, že deportácie nie sú len sporom spolkových krajín s federálnou vládou, ale aj predvolebnou kampaňou.
Merkelová je oficiálne kandidátkou CDU/CSU na post kancelárky Čítajte Bezpečnosť a dôstojnosť
“V Afganistane zabíjajú, oslepujú a mrzačia deti, naďalej tu brutálne trestajú ženy, a keď sa modlia náboženské menšiny, bojovníci napádajú ich mešity.
„
Jednou z rebelujúcich spolkových krajín je Šlezvicko-Holštajnsko, ktoré leží na severe Nemecka.
Aj napriek predošlej dohode s federálnou vládou prijalo rozhodnutie, že afganských migrantov bez azylu deportovať nebude minimálne do konca marca.
Šlezvicko-Holštajnsko tvrdí, že deportovaným utečencom by nevedelo v ich domovine zabezpečiť bezpečnosť ani dôstojnosť. Argumentuje nedávnou správou Organizácie Spojených národov, podľa ktorej v Afganistane za posledný rok zahynul rekordný počet civilistov - tri a pol tisíca.
“V Afganistane zabíjajú, oslepujú a mrzačia deti - a niektoré z nich nevedomky zapríčiňujú smrť svojich priateľov, keď sa hrajú s nevybuchnutými granátmi, ktoré tam ľahkovážne zabudla niektorá strana konfliktu,” povedal podľa portálu The Local vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zeid Raád al Husajn.
"Naďalej tu brutálne trestajú ženy v takzvaných ‘súdnych’ procesoch, a keď sa modlia náboženské menšiny, bojovníci napádajú ich mešity.”
Šlezvicko-Holštajnsko sa preto rozhodlo, že sedemsto Afgancov bez azylu, ktorí sú v tejto chvíli v spolkovej krajine, v najbližšom čase domov nepôjde.
Zlý signál
Vládu kancelárky Merkelovej rebélia nepotešila - najmä ministra vnútra Thomasa de Maiziére, jedného z autorov pôvodného plánu.
Lídrom spolkových krajín, ktoré odmietajú federálne nariadenie, odkázal, že tým do sveta nevysielajú dobrý signál. Uznal, že na to majú nárok, no len obmedzený.
"Pravdou je, že jednotlivé štáty skutočne môžu vyhlásiť prestávku v deportáciách, ale len krátkodobo,” hovorí podľa Deutsche Welle. “Ak v tom však chcú pokračovať naďalej, budú potrebovať povolenie ministerstva vnútra," varuje.
Nie je jediný, komu sa rebélia nepáči. Niektorí členovia vládnucej Kresťanskodemokratickej únie už navrhovali aj to, aby federálna vláda rebelujúce spolkové krajiny pokutovala - alebo minimálne prestala finančne podporovať utečencov, ktorí už mali byť podľa pôvodného plánu doma.
Odborníci však varujú, že sankcie by boli ešte horším signálom ako vzbura a federálna vláda by sa skôr mala snažiť o spoluprácu.
Steinmeier sa stal prezidentom Nemeckej spolkovej republiky Čítajte Želania voličov
Podobný scenár ako Šlezvicko-Holštajnsko prijali už aj Brémy, Berlín, Dolné Sasko či Durínsko. Teda spolkové krajiny, ktoré vedie koalícia Sociálnych demokratov a Zelených, teda politických rivalov Merkelovej kresťanských demokratov.
Rebélia sa tak dá vnímať nielen ako boj medzi spolkovými krajinami a federálnou vládou, ale aj ako bitka medzi dvoma silnými politickými stranami pred jesennými parlamentnými voľbami. Konať sa budú v septembri.
Podľa nedávnych údajov magazínu Focus sa verejná mienka prikláňa na stranu kresťanských demokratov, teda k deportáciám.
“Verejná mienka je asi taká, že v skutočnosti si spolkové krajiny nemôžu dovoliť blokovať deportácie,” hovorí pre Deutsche Welle emeritný profesor práva a expert na deportácie Ulrich Karpen. “A myslím, že keď pôjde do tuhého, bude federálna vláda plniť najmä želania voličov.”
