BRUSEL. Ministri obrany krajín Severoatlantickej aliancie, ktorí zasadajú v Bruseli, uzavreli časť rokovaní venovanú posilneniu obrannej spolupráce a opatreniam zameraným na odradenie a odstrašenie.
Uviedol to vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Podľa jeho slov rokovania ministrov potvrdili schopnosť NATO rýchlo zareagovať na každú hrozbu.
Ministri sa dohodli na ďalších krokoch pre modernizáciu štruktúry velenia NATO a boli oboznámení s najaktuálnejšími informáciami o nasadzovaní štyroch mnohonárodných práporov v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku.

Obranná línia
„Vojaci začali prichádzať. Očakávame, že štyri nadnárodné bojové skupiny budú plne funkčnú od júna. Sú jasným dôkazom transatlantickej jednoty a odhodlania NATO, ako aj jasným odkazom pre prípadných agresorov,“ zdôraznil šéf aliancie pred novinármi.
Stoltenberg upozornil, že nasadenie štyroch práporov je obranné a vyvážené opatrenie. S odkazom na Rusko dodal, že aliancia neodpovedá na počty počtami a nebude postupovať podľa vzorca vojak za vojaka, tank za tank alebo lietadlo za lietadlo. „Naším cieľom je predchádzať konfliktom, a nie ich vyprovokovať,“ odkázal.

Oblasť Čierneho mora
Potvrdil tiež, že ministri sa zaoberali aj posilnením prítomnosti aliancie a jej pozemných a vzdušných spôsobilostí v oblasti Čierneho mora, kde došlo k doplneniu mnohonárodnej brigády v Rumunsku.
Osem spojeneckých krajín poskytne potrebný personál a päť krajín posilní pozemné a vzdušné sily pre potrebný výcvik a letecké hliadky.
Posilnenie čiernomorského krídla aliancie bude mať aj podobu zvýšenej námornej prítomnosti NATO v Čiernom mori, zameranej na výcvik a spoločné cvičenia.
Má viesť aj k zlepšeniu koordinácie Stálych námorných síl v Čiernom mori pri spoločných akciách s ďalšími spojeneckými útvarmi v čiernomorskej oblasti.
Dohoda ušetrí financie
Viacerí európski spojenci z NATO sa v Bruseli dohodli na spoločnom nákupe vojenských lietadiel a ponoriek, pričom uvažujú aj o otvorení nového veliteľstva pre elitné jednotky.
Dohody sú motivované snahou o ušetrenie financií. Zároveň ale predstavujú ústretový krok voči požiadavkám novej americkej administratívy, aby európski spojenci zvýšili náklady na spoločnú obranu v rámci NATO.
Ministri obrany Francúzska a Nemecka podpísali predbežnú, zatiaľ právne nezáväznú dohodu o spoločnom nákupe dopravných lietadiel Lockheed Martin C-130J.
Ďalšia predbežná dohoda medzi Nemeckom, Belgickom a Nórskom znamená rozšírenie flotily aliancie o nové tankovacie lietadlá typu Airbus A330.
Nemecko a Nórsko okrem toho plánujú spoločný nákup šiestich ponoriek a modernizáciu zastaraných raketových systémov.
"Takáto nadnárodná spolupráca v rámci NATO je jasným príkladom toho, ako môžu krajiny výrazne zlepšiť stav svojich ozbrojených síl a zároveň čo najviac ušetriť peniaze daňových poplatníkov," uviedla zástupkyňa generálneho tajomníka aliancie Rose Gottemoellerová.
Kde by malo sídliť zamýšľané nové veliteľstvo NATO pre elitné jednotky, zatiaľ nebolo rozhodnuté.
Podpísané dohody zapadajú do širších snáh NATO rozšíriť flotilu dopravných lietadiel, keďže v súčasnosti spojenci majú nedostatok týchto strojov na prepravu vojakov a vojenského vybavenia.
Loading
...

Kybernetický boj
Šéf NATO upozornil aj na ďalšiu z priorít Aliancie, ktorou je boj proti kybernetickým a hybridným hrozbám.
Aliancia podľa Stoltenberga už posilnila ochranu svojich sietí, zaviedla kybernetické útvary rýchlej reakcie a pomáha členským krajinám zlepšovať úroveň ich kybernetickej obrany.
„Dnes sme schválili aktualizovaný kybernetický obranný plán a plán zaradiť internetový priestor ako operatívnu (bojovú) oblasť. Tým sa zvýši naša schopnosť spolupracovať, rozvíjať spôsobilosti a zdieľať informácie,“ povedal Stoltenberg.
Upozornil, že tzv. hybridné útoky môžu poškodiť hospodárstvo, dopravné a telekomunikačné siete či energetickú bezpečnosť spojencov.
Preto NATO zavádza opatrenia, ktoré spojenecké krajiny urobia odolnejšími a lepšie pripravenými na podobné útoky.

Líbya žiada o pomoc
Stoltenberg informoval, že NATO dostalo oficiálnu žiadosť Líbye, v ktorej táto konfliktom zmietaná krajina žiada o pomoc pri posilňovaní svojich bezpečnostných inštitúcií.
Šéf NATO uviedol, že aliancia preskúma, aké konkrétne kroky by sa v tejto záležitosti dali podniknúť.
Zároveň dodal, že 28 členských štátov NATO by v Líbyi mohlo pomôcť vybudovať ministerstvo obrany a armádne veliteľské štruktúry.
Novinárom v centrále NATO v Bruseli tiež Stoltenberg povedal, že "Líbya takúto sústavu (bezpečnostných inštitúcií) potrebuje, aby bola schopná rozvíjať svoje ozbrojené sily a stabilizovať situáciu v krajine".
V súčasnosti uskutočňuje NATO v Stredomorí, mimo líbyjských vôd, námornú operáciu, ktorá sa sústreďuje na boj proti terorizmu a pomáha Európskej únii pri monitorovaní a záchrane migrantov.

Vojenská spolupráca s Rusmi
Šéf Pentagónu James Mattis v Bruseli uviedol, že Spojené štáty budú viesť politický dialóg s Ruskom, ale v súčasnosti neplánujú spolupracovať s Moskvou vo vojenskej oblasti.
"Nie sme teraz v pozícii, aby sme spolupracovali na vojenskej úrovni, ale naši politickí predstavitelia budú diskutovať a pokúsia sa nájsť spoločnú reč," povedal Mattis.
Na otázku, či možno veriť Rusku, s ktorým má v súčasnosti Severoatlantická aliancia napäté vzťahy, Mattis odpovedal, že Moskva musí rešpektovať medzinárodné právo, "tak ako sa to očakáva od každého rozumného národa na tejto planéte".
Mattis na záver ministerských rokovaní priznal, že je prekvapený, ako dobre bola prijatá ním tlmočená požiadavka USA, aby všetci spojenci dodržali svoje záväzky a zvýšili výdavky na obranu.
V stredu spojencov varoval, že angažovanosť USA sa voči aliancii oslabí, ak ostatní členovia nezačnú zvyšovať svoje výdavky na obranné účely.
"Odkaz, ktorý som odovzdal, bol očakávaný a bol veľmi dobre prijatý. Odchádzam s presvedčením, že aliancii sa podarí splniť svoje bezpečnostné ciele," povedal šéf Pentagónu pred odchodom z Bruselu.