TEL AVIV, BRATISLAVA. Arabské strany nemajú v izraelskom parlamente veľký vplyv. Ich spoločná kandidátka síce skončila vo voľbách v roku 2015 na treťom mieste, no s ich trinástimi poslancami v 120-člennom Knessete sa pri zostavovaní vlády nepočítalo.
A predsa teraz líder kandidátky Ahmad Tibí vidí šancu, že by sa stal premiérom. Paradoxne, podporili ho v tom najnovšie vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, pre ktorého je prijateľné aj riešenie izraelsko-palestínskeho sporu v podobe jedného štátu.
„Ak sa prijme toto riešenie, budem kandidovať na premiéra a porazím Benjamina Netanjahua,“ vyhlásil Tibí pre CNN. Sám si však uvedomuje, že toto riešenie je prakticky nereálne, a varoval, že „by to viedlo k násiliu“.
Američania si rozhádali Izrael. Pomoc jeho armáde to neohrozí Čítajte Aké majú byť hranice?
Už najmenej od podpisu mierovej dohody z Osla z roku 1994 totiž platí konsenzus, že spor Izraelčanov a Palestínčanov sa dá vyriešiť len vytvorením nezávislého palestínskeho štátu.
Dohodu podporil vtedajší americký prezident Bill Clinton a žiadny z jeho nástupcov ju doteraz nespochybnil. Tento koncept podporil v roku 2009 aj súčasný premiér Netanjahu, ktorý je považovaný za nacionalistu s tvrdým postojom voči Palestínčanom.
Podstata sporu tak je len o to, aké hranice by nový palestínsky štát mal mať. Palestínska samospráva žiada, aby nová Palestína bola na územiach, ktoré po vojne v roku 1967 obsadil Izrael, teda na celom západnom brehu rieky Jordán, vo východnom Jeruzaleme a v pásme Gazy.
“Každý Izraelčan by sa mal obávať už len samotného konceptu jednotného štátu medzi riekou Jordán a Stredozemným morom, čo by znamenalo koniec židovského štátu. Bola by to veľmi nebezpečná katastrofa, proti ktorej budeme za každú cenu bojovať.
„
Na západnom brehu však Izrael pokračuje vo výstavbe židovských osád (len od Trumpovej inaugurácie z 20. januára vláda oznámila plány na šesťtisíc nových domov v osadách) a považuje celý Jeruzalem za svoje hlavné mesto, toto riešenie je preň tak už prakticky neprijateľné.
A do toho prišlo Trumpovo vyjadrenie zo stredajšej tlačovej konferencie s Netanjahuom.
„Pozerám sa na riešenie v podobe dvoch štátov aj v podobe jedného a páči sa mi to, čo sa bude páčiť obom stranám,“ vyhlásil.
Z pohľadu Izraela
Trump nehovoril o záujmoch Palestínčanov a prebral rétoriku izraelskej vlády – spomenul hrozbu z Iránu, údajné podnecovanie nenávisti na palestínskych školách a to, že Palestínčania musia uznať Izrael ako židovský štát.
Netanjahu vyzeral spokojne, no medzi Palestínčanmi už Trump toľko pochopenia nezískal. Žiadny z lídrov totiž nepovedal, ako by jednotný štát mohol vyzerať.
Oba národy majú opačné predstavy o fungovaní svojich štátov.
