BRUSEL, BRATISLAVA. Severoatlantická aliancia funguje len formálne, väčšina členských štátov si voči nej stále neplní rozpočtové záväzky a NATO tak nie je schopné reagovať na pokračujúcu hybridnú vojnu Ruska.
Nejde o realitu, podľa známeho bezpečnostného analytika Jeremyho Shapira je to však presne to, čo alianciu môže čakať v budúcnosti – ak sa jej európski členovia budú správať ako doteraz.
Upozornil na to aj nový americký minister obrany James Mattis, ktorý v stredu prvýkrát navštívil bruselské sídlo aliancie.
"Americkí daňoví poplatníci už nemôžu niesť nepomerne väčší podiel na obrane západných hodnôt," vyhlásil Mattis na tlačovke v Bruseli. "Američania sa nemôžu zaujímať o vaše vlastné deti viac ako vy," dodal ešte ostrejšie.
Prežitok alebo základný kameň?
Shapirovu ironickú úvahu pod názvom Takto skončí NATO zverejnil portál Foreign Policy v čase, keď sa ministri obrany členských štátov stretávajú v Bruseli.
Riešili na ňom rovnaký problém, o ktorom píše Shapiro a ktorý aliancia nevie vyriešiť už od vypuknutia finančnej krízy v roku 2008 – členské štáty stále neplnia záväzok dávať na obranu dve percentá zo svojho hrubého domáceho produktu. Všetko nasvedčuje, že sa na tom príliš veľa nezmení ani v dohľadnej budúcnosti.
"Bude to určite jedna z tém, ktoré budeme riešiť na tohtoročnom summite v Bruseli,“ povedal v stredu šéf aliancie Jens Stoltenberg.
“NATO je základný kameň bezpečnosti USA aj transatlantickej komunity.
„
Sankcie voči porušovateľom pravidla nechystá a hoci ocenil, že väčšina členských krajín vlani výdavky zvyšovala, upozornil, že stále nie dostatočne. Pre porovnanie, na celkovom obrannom rozpočte NATO majú Američania až 70-percentný podiel.
O probléme podfinancovanej aliancie mal so Stoltenbergom hovoriť aj Mattis. Je to jeho prvá zahraničná návšteva, odkedy ho Senát minulý týždeň potvrdil vo funkcii ministra obrany.
Vnímajú ju ako gesto, že nová administratíva prezidenta Donalda Trumpa nepovažuje NATO za „prežitok,“ ako sa o nej miliardár vyjadril ešte pred voľbami. Mattis v stredu v zjavnej narážke na Trumpove vyhlásenia ubezpečoval, že alianciu naopak považuje za „základný kameň bezpečnosti USA aj transatlantickej komunity“.
Trump ešte pred voľbami vystrašil najmä pobaltské štáty, keď naznačil, že USA nebudú garantovať ochranu spojencov, ktorí neprispievajú dosť do spoločného rozpočtu NATO. „Ak si splnia záväzky, odpoveď je áno,“ odpovedal na otázku, či v prípade ruského útoku Američania pribehnú Pobaltiu na pomoc.
Záväzky si plní len päť krajín
Ak by platili Trumpove slová, Američania by v prípade ruskej invázie pomohli len Estónsku, ktoré dnes ako jediné z pobaltských štátov prispieva na obranu viac ako dve percentá z HDP.
Lotyši a Litovčania vlani zvýšili investície do armády o desiatky percent, stále to však nie je dosť. Viac ako dve percentá HDP dnes prispieva len päť z 28 členov NATO – okrem Estónska ešte Veľká Británia, Poľsko, Grécko a Spojené štáty. Slovensko dalo vlani na obranu len niečo vyše percenta HDP.
Shapirova úvaha z úvodu sa medzitým začína stávať realitou. Rusko podľa najnovších zistení New York Times na svojom území nedávno tajne rozmiestnilo nové strely s plochou dráhou letu. A to aj napriek tomu, že mu to zakazuje sovietsko-americká zmluva o likvidácii striel stredného a kratšieho doletu v Európe platná od roku 1991.
Nové strely majú mať dolet viac ako 500 kilometrov a z európskej časti Ruska, kde sú už podľa New York Times pripravené, by pohodlne zasiahli Pobaltie či Poľsko. Moskva to poprela, vývoj striel však ešte v roku 2014 s obavami sledovala administratíva vtedajšieho amerického prezidenta Baracka Obamu.
