BRUSEL. Nový americký minister obrany James Mattis v stredu v Bruseli na dvojdňovom stretnutí ministrov obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie dôrazne vyzval európskych spojencov v NATO na zvýšenie obranných výdavkov.
Podľa podkladov pre schôdzku ministrov obrany členských krajín aliancie, z ktorých už citovali agentúry, Mattis vyhlásil, že ak sa spojenci nechcú dočkať utlmenia spojeneckých záväzkov USA, mali by všetky štáty ukázať svoju podporu spoločnej obrane.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pred novinármi reagoval poznámkou, že zvýšenie obranných výdavkov je v záujme všetkých členov NATO a on víta každý tlak, ktorý k takémuto vývoju prispeje.
Trump uistil Stoltenberga o dôraznej podpore NATO Čítajte USA podporujú NATO
Americký minister obrany zároveň vyhlásil, že Severoatlantická aliancia zostáva pevným základom pre Spojené štáty aj pre celé transatlantické spoločenstvo.
Súčasne vyjadril presvedčenie, že aliancia sa dokáže úspešne prispôsobiť meniacim sa bezpečnostným výzvam súčasného sveta.
Mattisovo prvé vystúpenie pred spojencami z NATO sa nieslo v znamení očakávania zo strany ostatných členských krajín, že USA potvrdia svoj záväzok k pokračujúcej podpore aliancie.
"Verím, že opäť dokážeme potvrdiť, že vieme zareagovať na meniace sa okolnosti. Urobili sme tak v minulosti a máme všetky dôvody dúfať v to, že dokážeme cielene a spoločne zareagovať aj teraz," povedal Mattis.
Tajomník NATO ocenil Litvu, Lotyšsko a Rumunsko za obranné rozpočty Čítajte Význam transatlantických väzieb
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ocenil Mattisove ubezpečenia a zdôraznil, že "silná aliancia je dobrá pre Európu aj pre Severnú Ameriku".
Donald Trump po svojom zvolení do funkcie označil alianciu za "zastaranú" a pohrozil znížením americkej podpory pre NATO, ak ostatní spojenci nezvýšia svoje výdavky na obranu. Tie sú stanovené na najmenej dve percentá HDP.
Podľa údajov NATO v roku 2015 iba štyri krajiny - Británia, Estónsko, Grécko a Poľsko - dosiahli stanovený dvojpercentný rozpočtový cieľ a vlani sa to podarilo iba Estónsku a Grécku. USA dlhodobo nesú najväčšiu finančnú záťaž v rámci fungovania aliancie.
Výdavky na obranu a boj proti terorizmu sú hlavné témy dvojdňového stretnutia
Loading
...
Trump sa prvýkrát stretne s lídrami krajín NATO na summite v Bruseli Čítajte Boj proti terorizmu
Ďalšou tematickou oblasťou ministerských debát je vyššia miera zapojenie NATO do boja proti terorizmu, najmä proti skupine Islamský štát (IS).
Spojené štáty a juhoeurópske krajiny žiadajú väčšiu angažovanosť aliancie v boji proti terorizmu. NATO bolo doteraz len okrajovo zapojené do boja proti Islamskému štátu - poskytovaním logistickej a leteckej podpory.
Ministri budú rokovať aj o zriadení koordinačného centra aliancie v talianskom Neapole, ktoré by malo analyzovať informácie z krajín, ako sú Líbya, Sýria a Irak.
V rámci bruselských rokovaní ministrov došlo aj k podpisu dohody medzi Českou republikou a Slovenskom o vzájomnej ochrane vzdušného priestoru, ktorá by mala začať platiť od polovice tohto roku.
Varovanie netreba dramatizovať
Minister obrany Českej republiky Martin Stropnický v súvislosti s varovaním Jamesa Mattisa uviedol, že to nie je prvýkrát, keď na pôde Severoatlantickej aliancie silnejú výzvy, aby jednotlivé členské krajiny zvýšili svoje výdavky na obranu na dohodnuté dve percentá HDP.
Stropnický Mattisovo vystúpenie nevníma "dramaticky". Nový šéf Pentagónu podľa neho len zopakoval to, čo už odznelo na summite vo Walese v roku 2014, kde spojenci prijali dvojpercentné rozpočtové záväzky v priebehu jednej dekády.
K takýmto výzvam zo strany USA dochádzalo aj počas vlády predošlého prezidenta Baracka Obamu; podľa Stropnického sú teraz tieto výzvy o čosi silnejšie, ale nikto zo spojencov ich oprávnenosť nespochybňuje.
V poslednom desaťročí však rozpočtové náklady na obranu v mnohých európskych krajinách klesali.
Loading
...Skok nie je ľahký
Stropnický v tejto súvislosti upozornil, že nižšie rozpočty na obranu - okolo jedného percenta - mali vlani nielen menšie krajiny, ale aj veľké štáty ako Kanada, Španielsko či Taliansko.
Podľa českého ministra aj Amerika chápe, že nie je také ľahké pre tieto krajiny rýchlo "skočiť" z 1,1 percenta na dve percentá, ale musia sa na tento trend pripraviť.
Podľa Stropnického len málo krajín za posledné dva-tri roky "tak razantne" otočilo nepriaznivý rozpočtový trend ako Česká republika.
Podľa štatistík českého ministerstva obrany výdavky v roku 2015 boli na úrovni 0,96 percent HDP, v roku 2016 to bolo na úrovni 1,03 percent a rozpočet na tento rok ráta s výdavkami v podobe 1,08-percentných výdavkov pre rezort obrany.
"Navyšujeme svoj rozpočet na obranu medziročne o 10 percent. Takýchto krajín v Európe nie je tak veľa," uviedol Stropnický.
