TEREZÍN, BRATISLAVA. České mesto Terezín sa pred 75 rokmi začalo na základe rozkazu zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha meniť na geto pre Židov.
Terezín bol založený na konci 18. storočia ako baroková pevnosť a bol pomenovaný na počesť cisárovnej Márie Terézie.
Zberný tábor pre Židov
Pevnosť sa delí na dve časti - Veľkú pevnosť a Malú pevnosť. Počas okupácie Čiech a Moravy nacistickou Treťou ríšou bolo v júni 1940 zriadené v Malej pevnosti väzenie tajnej štátnej polície (Gestapo).
V októbri 1941, krátko po nástupe do funkcie v Prahe, zastupujúci ríšsky protektor Heydrich rozhodol, že v Terezíne bude zriadený zberný tábor pre Židov z Protektorátu Čechy a Morava.
Hrozné poslanie Terezína sa začalo napĺňať 16. februára 1942. Mesto Terezín bolo úradne rozpustené a stalo sa uzavretým židovským sídliskom.
Týmto getom prešlo celkove až 155.000 Židov z Protektorátu, ale aj z iných krajín Európy, z ktorých viac ako 118.000 zomrelo.
Prvý transport do Terezína prišiel z Prahy 24. novembra 1941. Bolo v ňom 342 mladých mužov, ktorých úlohou bolo pripraviť objekty v meste pre ďalšie transporty Židov. Tie začali do vznikajúceho geta prúdiť už 30. novembra 1941.
Na konferencii v nemeckom Wannsee v januári 1942 nacisti rozhodli, že do Terezína budú deportovaní najmä starí Židia aj z ďalších krajín Európy.
Cieľom polovice transportov vypravených z tohto geta bol koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau v Poľsku. Oslobodenia sa dočkalo 3800 ľudí.
Vnútorný chod geta
Getu v Terezíne velila nacistická "komandatúra", ktorá odovzdávala príkazy Židovskej rade starších, starajúcej sa o vnútorný chod tábora.
S ťažkosťami sa podarilo aspoň čiastočne zorganizovať zdravotnú a sociálnu starostlivosť, vyučovanie či bohoslužby.
Kultúrna činnosť v gete, čiastočne tajná, dodnes predstavuje fenomén, ktorý nemá obdobu.
Možnosť "samosprávy", ako aj fakt, že Terezín nebol vyhladzovacím táborom, však nacisti využili hlavne koncom vojny pri svojej propagande.
"Povedzme, že náš úžas bol obrovský, keď sme v gete našli mesto, ktoré žije takmer normálnym životom. Toto židovské mesto je skutočne udivujúce".
Tieto slová boli časťou pochvalnej správy delegáta Červeného kríža (ČK) Mauricea Rossela po prehliadke Terezína v júni 1944.
Jej vrcholom bolo uvedenie opery Brundibár skladateľa Hansa Krásu, ktorú najviac preslávilo naštudovanie s väznenými deťmi po jeho deportácii do Terezína.
Brundibár sa v gete hral viac než päťdesiatkrát, po väčšine týchto detí však zostali len smutné kresby a básničky.
Vtedy jedenásťročná Anna Hanušová neskôr spomínala: "Na všetko skočili (ČK) a nepochopili ani text, ktorý znel v jednej kaviarni: Pre teba som sa urobila peknou". Takto Terezín prezentoval aj nacistický propagandistický film z roku 1944.
Oslobodenie tábora
Začiatkom mája 1945 prevzal správu nad táborom ČK, dňa 8. mája 1945 ho ako posledný koncentračný tábor oslobodili sovietske vojská.
Ľudia tu umierali ešte do polovice mája, pretože väzni z iných táborov sem priniesli týfus.
Terezínskym getom prešli napríklad spisovatelia Karel Poláček, Arnošt Lustig či Ivan Klíma, dirigent Karel Ančerl, režisér Dušan Klein, filozof Karel Kosík, politik Egon Lánský, herec Zdeněk Ornestom alebo rabín Richard Feder. Narodil sa tu slovenský politológ Fedor Gál.
