PARÍŽ, BRATISLAVA. Je americkým agentom, ktorý bude lobovať za záujmy bánk, je napojený na Hillary Clintonovú a stojí za ním bohatá gay lobby. Toto je podľa ruských médií profil jedného z favoritov na post francúzskeho prezidenta, nezávislého kandidáta Emmanuela Macrona.
Pred pár týždňami bol 39-ročný Macron takmer mimo záujmu ruských médií. Mnohí ho označovali za nováčika vo veľkej politike, aj keď bol ministrom financií.
Škandály, korupcia, islamisti aj hologram. Francúzi netušia, kto bude prezidentom Čítajte Rusko oveľa viac zaujímala kandidátka krajnej pravice Marine Le Penová. Tá v CNN tento týždeň povedala, že Krym bol vždy súčasťou Ruska, že protiruské sankcie sú veľká hlúposť a že na Ukrajine došlo k puču organizovanom inými krajinami. V piatok deklarovala aj to, že plánuje zrušiť dvojité občianstvo s výnimkou občanov EÚ a Ruska.
Rusko a Vladimir Putin sa tak stali témou francúzskych volieb hneď v momente, ako sa začala kampaň. Magazín TIME to pritom prirovnáva k americkým voľbám, kde sa Donald Trump niekoľkokrát na ruského prezidenta odvolával. „Priklonenie sa k niekomu ako Putin slúži na posilnenie protisystémových postojov,“ hovorí pre TIME analytička Atlantickej rady Alina Poljakova. „Putin sa uchytil ako protizápadná a protisystémová osobnosť.“
Deklarácie toho, kto má k Rusku bližšie a kto nie, však nie sú jediným zásahom do francúzskych volieb. Tajné služby sa čoraz viac obávajú, že Rusko môže do priebehu volieb výrazne zasiahnuť, podobne ako v Spojených štátoch – hackermi aj intenzívnou propagandou.
Le Penová a Wilders. Falošné správy im pomáhajú. (zdroj: SITA/AP)Ako napadnúť verejnú mienku
Generálne riaditeľstvo pre vonkajšiu bezpečnosť sa podľa týždenníku Le Canard Enchaine obáva, že Rusko môže pomôcť najmä Marine Le Penovej. Internetoví boti môžu zahltiť stránky a fóra miliónmi pozitívnych správ o Le Penovej a hackeri môžu napríklad zverejniť emaily jej oponentov – podobne ako v prípade Hillary Clintonovej v Spojených štátoch.
Falošné správy a fabriky na trolov: Ako funguje propaganda 2.0 Čítajte „Cieľom hackerov nie je napadnúť samotné voľby, ale verejnú mienku. Chcú nájsť nepríjemné informácie a zverejniť ich na internete, aby strane uškodili,“ hovorí pre ITV.com odborník na kyberbezpečnosť Yul Bahat.
