BELEHRAD, BRATISLAVA. Niektorí o tomto neoficiálnom utečeneckom tábore hovoria ako o novom Calais. Vyše dvetisíc migrantov žije v opustených skladoch blízko vlakovej stanice v srbskom Belehrade. Nie je tu tečúca voda ani kúrenie, ľudia preto pália všetko, čo nájdu, aby sa zahriali. Iní prespávajú v snehu v okolitých lesoch a čakajú, kedy ich prevádzači ilegálne dostanú cez hranice do EÚ, píše denník Guardian.
Len v Srbsku zostáva podľa údajov UNHCR zaregistrovaných asi 7700 migrantov rozdelených v sedemnástich oficiálnych táboroch, neoficiálne ich môže byť oveľa viac. Napriek tomu, že ich počet na západnej balkánskej trase sa oproti minulému roku výrazne znížil, mnohí zostávajú mesiace zaseknutí pre administratívne prekážky aj tvrdšie opatrenia EÚ.
Rakúsko aj Maďarsko chcú teraz príchod utečencov ešte výraznejšie obmedziť, čím sa môže ich humanitárna situácia ešte zhoršiť.


Rakúsko neverí Turkom

Rakúsky minister obrany Peter Doskozil tento týždeň avizoval, že Európa sa musí pripraviť na možnú ďalšiu vlnu utečencov prichádzajúcich z Balkánu. Dôvodom má byť možný krach dohody z Tureckom, vďaka ktorej sa počet prichádzajúcich migrantov výrazne znížil. Kým minulý rok do Grécka z Turecka prišlo v januári vyše 67-tisíc migrantov, v tomto roku ich bolo 1399, ukazujú dáta UNHCR.
Napriek tomu do Rakúska každý týždeň prichádza päťsto až tisíc ľudí vrátane tých, ktorí už sú zaregistrovanými žiadateľmi o azyl. „Západobalkánska trasa stále nie je tak zatvorená, ako by mala byť,“ povedal Doskozil podľa serveru thelocal.at. Problémom sú stále prevádzači, ktorým utečenci za prechod Balkánom platia stovky eur.
Minister sa preto s partnermi z pätnástich krajín vrátane Slovenska a Maďarska dohodol, že ochranu hraníc posilnia a budú uvažovať aj o nasadení armády, ak by sa situácia zhoršila.