Najväčší krach v Spojených štátoch. Ako sa do zbankrotovaného mesta vracia život

Detroit rýchlo vyrástol aj rýchlo zhasol. V meste zostali prázdne štvrte, opustené domy a verejné priestranstvá. Dnes do nich obyvatelia vracajú život. Napríklad formou mestských záhrad.

Eastern Market v Detroite. (Zdroj: facebook.com/easternmarketdetroit)

Keby chcel nejaký hollywoodsky režisér v osemdesiatych rokoch nájsť dokonalé kulisy na natáčanie postapokalyptického filmu, ťažko by našiel vhodnejšie miesto ako je Detroit. Metropola viedla v mnohých nelichotivých štatistikách. Najvyššia nezamestnanosť, najvyššia chudoba aj detská úmrtnosť, najviac vrážd v Amerike.

Z kedysi dvojmiliónového Detroitu sa v 80. rokov stalo mesto duchov. Státisíce ľudí odišli preč, desaťtisíce domov zostalo prázdnych, opustených. Práve tie sa stali semenišťom kriminality, drogových dílerov a častým cieľom podpaľačov. Iba v roku 1984 zhorelo 800 opustených domov.

Preto ich začalo mesto postupne búrať. V rokoch 1989 až 1990 ich zlikvidovalo viac ako päťtisíc. A tak tu začali vznikať akési prázdne priestranstvá, diery v meste, ktoré ho “rozožierali” zvnútra.

A prišla zeleň

Dnes je všetko inak. Práve tieto diery, ktoré zostali po zrúcaných domoch, sa už roky zapĺňajú novou a novou zeleňou. Metropola tak dostáva úplne inú tvár. „Kedysi priemyselné centrum sa raz stane modelom zeleného a čistého mesta,“ tvrdia svorne Bill Burdett a Rebeca Salminen Witt, ktorí vedú organizáciu Greening of Detroit. Je to jedna z najväčších “zelených” mimovládok v meste.

Je však len jednou z mnohých, ktoré sa zamerali na rekonštrukciu kedysi temného a depresívneho Detroitu. Spoločne sa im podarilo namotivovať ľudí, ktorí teraz hromadne sadia stromy, vytvárajú komunitné záhrady, skrášľujú opustené verejné miesta. Jednoducho menia Detroit aj životy jeho obyvateľov.

Kedysi hlavné mesto svetového automobilového priemyslu tak vo veľkom presedláva na “záhradkárčenie”. Kedysi to bolo mesto, ktoré bolo predurčené na to, aby sa stalo mekkou priemyslu. Malo perfektnú polohu. Leží v centre americkej priemyselnej oblasti, všetko potrebné je odtiaľ poruke - uhlie z neďalekej Pensylvánie, oceľ z Pittsburgu či Chicaga vzdialených len pár stoviek míľ. Ako sa vlastne z bohatej priemyselnej metropoly stala ruina?

Vzostup a pád

"Detroit vyrástol aj padol na automobilovom priemysle," vysvetľuje vo svojej štúdii zaoberajúcej sa pádom Detroitu sociológ Thomas J. Sugrue. Pred príchodom áut šlo o menej významné kompaktné priemyselné mesto s 280-tisícmi obyvateľov.

Bol to Henry Ford, ktorý stál za tamojším americkým automobilovým zázrakom. V meste vybudoval obrovské fabriky, ktoré sem pritiahli státisíce ľudí. V jednej z tovární pracovalo dokonca až 90-tisíc zamestnancov.

V 50. rokoch bol Detroit na svojom vrchole a odvtedy nasledoval postupný pád. Firmy začali odchádzať, sťahovali sa do lacnejších častí Spojených štátov, do Kanady aj Mexika. Ľudia prichádzali o prácu a hromadne opúšťali mesto. V roku 2013 napokon vyšťavený Detroit zbankrotoval. Išlo o najväčší samosprávny krach v Spojených štátoch. V meste zostalo už len 700-tisíc obyvateľov a obrovské prázdne verejné aj súkromné priestranstvá. Práve do nich sa teraz postupne vracia život.

Zeleň. To je to, čo Detroit dneška charakterizuje. Rôzne organizácie pomáhajú ľuďom vybudovať si vlastnú záhradu. Len Greening of Detroit pomohol stovke ľudí, najmä tým v núdzi, ktorí nemali peniaze na to, aby si založili záhradu sami. A ak mal hocikto z obyvateľov chuť naučiť sa viac, mohol sa zúčastniť 900-hodinového programu o poľnohospodárstve, farmárčení a budovaní komunity. Zopár ľudí takto strávi každý rok šesť mesiacov doslova hrabaním sa v zemi, sadením a zberom vlastnej úrody.

Jednou z nich bola aj Cynthia Oliver, zdravotná sestrička, ktorá už predtým vedela, ako veľmi dôležité je jedlo pre naše zdravie. Veľa z jej príbuzných a blízkych bojovalo s rakovinou a aj preto sa rozhodla, že sa chce o jedle a jeho pestovaní dozvedieť čo najviac.

„Užila som si každú chvíľu na farme. Určite chcem vo farmárčení pokračovať, už som dokonca hovorila s niekoľkými susedmi o založení komunitnej záhrady. Jedného dňa by som chcela predávať v Detroite svoju vlastnú zeleninu a ovocie,“ hovorí Cynthia.

Spolu sme sa hrabali v hline a sadili nové stromy. Pritom sme každý z iného prostredia, máme iné zamestnania a záujmy. Postupom času sme zisťovali, že máme toho veľa spoločného. Jednoducho sadíme stromy a budujeme silnú komunitu

Jennifer Draper, dobrovoľníčka

Riešením sú stromy

Smerom do zelena netlačia mesto len mimovládky, pridáva sa aj samospráva. Len vlani vyčlenil starosta Mike Duggan takmer 12 miliónov dolárov na obnovu 40 parkov v meste. Tie by mali byť kompletne zrenovované budúci rok v lete.

Parky to sú stromy. A stromy to je Detroit súčasnosti. Stromy v meste zadržiavajú dažďovú vodu a pomáhajú tak predísť ničivým záplavám. Čistia vzduch a zmierňujú znečisťovanie a únik skleníkových plynov do atmosféry. Vedia dokonca z pôdy odstrániť ťažké kovy a iné chemikálie, čo je pre bývalé priemyselné mesto veľmi dôležité.
V roku 2015 sa dobrovoľníkom podarilo v rámci projektu EPA, ktorý bojoval proti emisiám, len za dva a pol dňa zasadiť asi dvetisíc stromov. Celkovo vysadili skoro päťtisíc stromov za sedem mesiacov. A špeciálne vyškolení dobrovoľníci, ktorí sa zameriavajú práve na vedenie skupiniek, ktoré stromy vysádzajú, strávili touto prácou viac než dvetisíc hodín. To v podstate predstavuje jeden rok práce na plný úväzok.

Jednou z dobrovoľníčok bola aj Jennifer Draper. „To, čo som si najviac užila, a vlastne ani v najmenšom neočakávala, bolo vytváranie nových priateľstiev po celom meste. Spolu sme sa hrabali v hline a sadili nové stromy. Pritom sme každý z iného prostredia, máme iné zamestnania a záujmy. Postupom času sme zisťovali, že máme toho veľa spoločného. Jednoducho sadíme stromy a budujeme silnú komunitu,“ vysvetľuje Jennifer.

Druhá šanca

Detroit bol ešte pred pár rokmi mestom, s jednou z najvyšších nezamestnaností v krajine. Ešte v roku 2010 bola takmer štvrtina práceschopného obyvateľstva bez zamestnania. Dnes je nezamestnanosť zhruba desaťpercentná.

Ľudia sa pritom čoraz viac zamestnávajú v “zelených” službách. Práve v tejto oblasti vznikajú nové pracovné miesta, tak cenné po odchode priemyslu. Niekoľko desiatok až stoviek z nich prejde každoročne vzdelávacím a tréningovým programom a stanú sa z nich odborníci v mestskom poľnohospodárstve a lesníctve či krajinnom plánovaní. Zamestnancov s takouto špecializáciou mesto potrebuje čoraz viac. Až 93 percent z tých, čo absolvujú tréningový program, si nájde zamestnanie.

Tréningy Greening of Detroit absolvoval aj Phillip Tucker. „Bol som na tom zle. Spočiatku som to len chcel mať z krku. Nemal som chuť s nikým hovoriť a už vôbec nie nadväzovať kontakty. Stala sa z nás však rodina. Sme tu jednoducho jeden pre druhého,“ opisuje atmosféru na tréningoch Tucker.

Okrem dospelých sa mesto snaží naladiť na “envirovlnu” aj deti. Desiatky stredoškolákov každoročne brigádujú na farmách a v komunitných záhradách, polievajú a starajú sa o stromy.

Chodia na rôzne exkurzie a výlety do národných parkov, prírodných rezervácií a na iné farmy. Dozvedia sa o ekosystéme, klimatickej zmene, finančnej gramotnosti, učia sa základom krízového manažmentu. Niektorým z nich sa podarilo získať štipendium a ďalej študujú environmentálne alebo poľnohospodárske odbory na vysokých školách. Avšak, predovšetkým získajú niečo navyše. „Po tom, ako som toto leto polial také veľké množstvo stromov, si naozaj vážim prírodu,“ vysvetlil Anthony Jackson.

Jednoducho, mesto sa postupne, krok po kroku, strom po strome mení na nepoznanie. Dnes by preto hollywoodsky režisér z úvodu článku v Detroite “krvák” tak ľahko nenatočil. Iba ak by sa odohrával v zelenej záhrade, v tieni stromov, pri sadení cibule či reďkovky.

article_photo(zdroj: )

Téma: Svet Inak


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Británia sa rozhodla, hranice aj pre Slovákov chce zatvoriť už v marci

Theresa Mayová chystá obmedzenie voľného pohybu oznámiť v rovnaký deň, kedy oficiálne spustí rokovania o brexite.

DOLNÝ ZEMPLÍN KORZÁR

Smer na východe už oslavuje MDŽ. Zabáva vtipmi o svokrách

Nikto nespomínal ističe, ceny elektriny, ani dôchodky.

ŠPORT

Českému brankárovi zapadol jazyk, život mu zachraňoval útočník súpera

Otras mozgu, zlomený a narazený zub, rozťatá pera.

Neprehliadnite tiež

‘Moslimovia majú veľa detí, aby ovládli Európu’ je hoax

Vyššia pôrodnosť má byť sofistikovaný spôsob, ako šíriť svoje názory. V skutočností súvisí skôr s chudobou.

Uznajte palestínsky štát, vyzvalo Hollanda 150 poslancov

Francúzsko sa prihlásilo k takzvanému dvojštátnemu riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu, štát Palestína však doteraz neuznalo.

Iracké vládne sily dobyli v Mósule kľúčový most

Opravenie poškodeného mosta má pomôcť pri porážke Islamského štátu. Urýchli totiž zásobovanie irackej armády.

Európska únia rozšírila sankcie voči KĽDR, nevyhne sa im ani Lukašenko

Sankcie obsahujú aj výnimky, najmä v zdravotníckej a humanitárnej oblasti.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop