BRUSEL (ČTK) - Šéfom štátov a vlád 15 členských krajín Európskej únie bude predložený návrh uznesení, ktorého schválenie bude znamenať štartový výstrel procesu, ktorým sa EÚ rozšíri postupne o 10 krajín strednej a východnej Európy, o stredomorský Cyprus a v ďalekej budúcnosti prípadne aj o Turecko. Dokument pre zasadanie Európskej rady (summitu EÚ) vychádza z obsiahleho materiálu Európskej komisie nazvaného Agenda 2000, mierne ho modifikuje čo do podstaty a verbálne vylepšuje, aby bol stráviteľnejší pre všetkých kandidátov EÚ vrátane Turecka a pre ich západoeurópskych "kmotrov". Je výsledkom 5-mesačnej diskusie na úrovni stálych zástupcov členských krajín aj ministrov zahraničia a existuje k nemu mnoho výhrad, ktoré môžu byť odstránené až na najvyššej úrovni. Návrh dokumentu obsahuje:
1. Európska konferencia pre 12 krajín.
Všetkých 12 zainteresovaných krajín - Bulharsko, ČR, Estónsko, Maďarsko, Cyprus, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, SR, Slovinsko a Turecko - sa bude spolu s 15-timi členskými štátmi schádzať raz do roka na najvyššej úrovni a raz-dva razy v zložení ministrov zahraničia na Európskej konferencii, ktorá bude otvorená aj ďalším štátom Európy uznávajúcim vymenované spoločné hodnoty. Jej zmyslom bude "nastoľovať otázky obecného záujmu, ktoré sa týkajú ktoréhokoľvek zo zúčastnených". Kvôli Turecku požaduje text nielen rešpektovanie ľudských práv a "zdravú občiansku spoločnosť", ale aj "oddanosť riešeniu sporov mierovými prostriedkami, predovšetkým prostredníctvom medzinárodných súdov".
2. Vstupný proces pre 11 krajín.
Všetky horeuvedené štáty okrem Turecka začnú tento "proces" 31. marca schôdzou "pätnástky" s ich ministrami zahraničných vecí. Ide o povestnú "rodinnú fotografiu", s ktorou Európska komisia nepočítala. Plánovala naopak mnoho bilaterálnych aktivít, ktoré sa od tohto okamihu rozbehnú - vstupné partnerstvo, nová koncepcia programu Phare, pravidelné ročné hodnotenie. V zložení 15+10+1 sa budú šéfovia štátov a vlád schádzať raz ročne. Bude tak zabezpečená "rovnoprávna účasť všetkých uchádzačov vo vstupnom procese", uvádza luxemburský projekt a pripomína, že žiadny z nich v súčasnosti nespĺňa kritériá členstva v EÚ. Predvstupné obdobie bude vyžadovať "zvláštne úsilie zamerané na postupné preberanie, zavádzanie a účinné vykonávanie" legislatívy EÚ. Rámcom tejto činnosti bude "posilnená predvstup- ná stratégia|", predovšetkým potom "vstupné partnerstvo". O individuálnych vstupných partnerstvách rozhodne Rada EÚ najneskôr do 15. marca - čo je teda ten najposlednejší termín na odovzdanie národných programov aproximácie, ktoré majú byť veľmi presné a terminované. Únia ich zladí so svojimi predstavami a doplní záväzkami financovanými z projektu Phare, ktorého reforma do roku 2000 nespočíva v náraste prostriedkov, ale v zmene priorít - 30 percent pôjde na posilnenie administratívy a justície, ostatné prostriedky na investície spojené so vstupom do EÚ a na účasť v jej programoch. Na konci roka 1998 a potom každoročne bude Európska komisia (EK) zverejňovať posudky na všetky pridružené krajiny, ktoré sa sústredia na ich pokrok pri preberaní legislatívy EÚ a hodnotení plnenia "vstupného partnerstva".
3. Vstupné rozhovory pre šesť krajín.
Dokument vyjadruje súhlas s návrhom komisie začať formálne rozhovory s Českou republikou, Estónskom, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom a aj Cyprom (5+1), ktoré sa majú začať v apríli 1998. Vyjednávanie sa bude konať v rámci Rady pridruženia, výboru pridruženia a podvýborov na základe horeuvedených dokumentov a pravidiel. Ukončenie rozhovorov "bude závisieť do značnej miery od dodatočného úsilia každej kandidátskej krajiny v predvstupovej stratégii a predovšetkým od realizácie priorít vytýčených vo vstupnom partnerstve". Uznesenie položí dôraz na "faktické uskutočňovanie a vynucovanie" legislatívy EÚ, nielen jej prevzatie do právneho poriadku.
4. Stratégia voči Turecku.
Text má obsahovať "potvrdenie zvoliteľnosti Turecka pre prijatie do Európskej únie na základe tých kritérií, aké platia pre ostatných uchádzačov". Uvedie, že politické a ekonomické problémy ešte "nejaké obdobie" neumožnia začať vstupné rozhovory, viac-menej je potrebná stratégia EÚ voči Turecku, ktorá zahŕňa prehĺbenie colnej únie, väčšiu finančnú spoluprácu a začiatok zlaďovania legislatívy. Ústretový krok Turecku vyváži pripomienka, že posilnenie väzieb EÚ s Tureckom závisí aj od jeho snahy o reformy vrátane dodržiavania všeobecne uznávanej úrovne ľudských práv, naviazania uspokojivých a stabilných vzťahov s Gréckom a podpory úsilia OSN o urovnanie cyperského problému.
