BUKUREŠŤ, BRATISLAVA. Rumunské ulice sa prvýkrát od pádu železnej opony stali dejiskom státisícových masových demonštrácií. Vo štvrtok večer v Bukurešti napriek mrazom podľa odhadov stanice Digi24 protestovalo 250-tisíc Rumunov, najviac od krvavej revolúcie, ktorá sa skončila pádom a smrťou diktátora Nicolae Ceaušesca.
Nahnevaných ľudí vyhnali do mesta kontroverzné vládne dekréty, ktoré majú pod zámienkou preplnených väzníc prepustiť tisícky odsúdených ľudí.
Medzi nimi zhodou okolností aj politikov odsúdených za korupciu, napríklad lídra vládnych sociálnych demokratov Livia Dragnea, ktorého podmienečne odsúdili za podvody a aj preto sa podľa rumunských zákonov nemôže stať premiérom.
“Aj ja, keby som posledné dni stál len pred televízorom... bez toho, aby som si zistil, čo schválila vláda, vyšiel by som nahnevaný do ulíc.
„
Obavy má už aj Brusel
Rumuni odmietajú opustiť ulice, kým sporné dekréty nepadnú.
Okrem Rumunov však kauza znepokojuje už aj Brusel a viaceré členské štáty EÚ. Viceprezident Európskej komisie Frans Timmermans sa obáva, že boj Rumunov proti korupcii sa nateraz končí. „Pokrok v tejto oblasti bol obdivuhodný. Žiadam vládu, aby zmenila postoj. Rumunsko si zaslúži politikov a vládu, ktorá podporuje boj proti korupcii,“ cituje ho portál Euractiv.
Vláda však tlaku ulice ani Bruselu nemieni ustúpiť. Naopak, prešla do protiútoku.
Dragnea protesty zvalil na médiá, ktoré sú podľa neho zmanipulované a šíria nepravdivé správy. „Aj ja, keby som posledné dni stál len pred televízorom... bez toho, aby som si zistil, čo schválila vláda, vyšiel by som nahnevaný do ulíc,“ povedal na štvrtkovej tlačovej konferencii.
Podobne ako rumunskí demonštranti si pomohol prirovnaním k revolúcii z roku 1989.
