ANKARA, BRATISLAVA. Tisíce kritikov vlády zostávajú vo väzení, opozičné médiá zatvárajú, pokračuje prenasledovanie kurdskej menšiny a prezident Recep Tayyip Erdogan chce z Turecka spraviť diktatúru.
Nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú čakala vo štvrtok v Ankare počas oficiálnej návštevy veľká výzva – ako udržať dohody s Tureckom o utečencoch aj o obchode a súčasne neignorovať protidemokratické kroky súčasného prezidenta.
Merkelová svojho tureckého kolegu napokon na tlačovej konferencii upozornila na dodržiavanie slobody médií aj na potrebu opozície, vzťah Nemecka a celej Únie s Erdoganom zostáva napätý.

Sultán Erdogan
“Každý s takouto mocou by bol pre Turecko nočnou morou, pretože by prakticky mal väčšiu moc ako osmanskí sultáni.
„
Turecký prezident Erdogan po júlovom neúspešnom pokuse o puč pokračuje v likvidácii opozície. Kroky, ktoré chystá, však môžu znamenať koniec Tureckej republiky v podobe, v akej štát poznáme, zhodujú sa experti.
Turecký parlament pred dvoma týždňami schválil dodatok k ústave, ktorý mení systém z parlamentného na prezidentský. Ak by ho v referende schválili aj občania, znamenalo by to zmenu režimu.
Turecko by už nemalo premiéra, ministrov aj vplyvných sudcov by mohol vyberať prezident, v súčasnosti Erdogan, sám. Rovnako sám by mohol navrhnúť aj štátny rozpočet. Prezident by navyše už nemusel byť nestranný a nepolitický, čo v skutočnosti Erdogan nikdy nebol.
„Každý s takouto mocou by bol pre Turecko nočnou morou, pretože by prakticky mal väčšiu moc ako osmanskí sultáni,“ povedal pre magazín TIME analytik Ilhan Tanir žijúci vo Washingtone.
Dôležitá pre obe strany
Práve od Merkelovej sa očakávalo, že sa počas návštevy bude venovať aj zmene tureckej ústavy a prenasledovaniu opozície.
Pre obe strany pritom išlo o dôležitú návštevu – Európska únia a najmä Nemecko sa obávajú, že Erdogan odstúpi od minuloročnej dohody, ktorá pomohla znížiť počet utečencov prichádzajúcich do Európy. Erdogan zase nechce stratiť dôležité obchodné partnerstvá s krajinou, v ktorej žijú vyše tri milióny ľudí pochádzajúcich z Turecka.
„Osobne si myslím, že oddelenie moci je dôležité, ak krajina prechádza takým citlivým politickým procesom,“ reagovala nemecká kancelárka na referendum. Aj keď hovorila o opozícii a potrebe slobodných médií, Erdogan opakoval slová o tom, že rozhod
nutie je na ľuďoch. Kancelárka bola napriek kritike vo svojich slovách opatrná.
Analytik Josef Janning z Európskej rady pre zahraničné vzťahy pre Financial Times tvrdí, že Merkelová nemohla návštevu príliš spolitizovať. Napriek tomu, že dohoda o utečencoch je aj v záujme Turecka, príliš veľký tlak na Erdogana a jeho národná pýcha by mohli dohodu ohroziť. „Je tu isté riziko,“ povedal analytik pred návštevou.
Aj poradca prezidenta Ilnur Cevik pre agentúru Bloomberg odkázal, že dohoda môže byť ohrozená. Turecko totiž od Nemcov požaduje vydanie ľudí zapojených do puču, ktorých považuje za teroristov. Nemecko aj ďalšie európske štáty to zatiaľ odmietali.

Únia kritizuje len mierne
Napriek Merkelovej kritike a vzájomnému napätiu môže podľa opozície Erdogan jej návštevu zneužiť vo svojej predreferendovej kampani. Aj keď Nemecko je pre Turkov dôležitým partnerom, šanca, že kritika kancelárky Erdoganove kroky nejako ovplyvní, je malá.
Európska únia síce pozastavila rokovania o možnom vstupe Turecka do spolku, no spolu s Merkelovou je v kritike Erdogana opatrnejšia.
Aj podľa Financial Times bolo jej hlavnou úlohou v Ankare zabezpečiť, aby sa turecký prezident nezačal Únii opäť vyhrážať zrušením dohody o utečencoch. Kancelárka by totiž podľa analytika Geralda Knausa „ďalšiu utečeneckú krízu neprežila“.