TEL AVIV. Sťahovanie židovskej osady Amona postavenej bez náležitého úradného povolenia na súkromných palestínskych pozemkoch na Západnom brehu Jordánu skomplikovali protesty.
Časť osadníkov sa zabarikádovala v miestnej synagóge.
Neúspešné vyjednávanie
Vyjednávanie polície, ktorá žiada uvoľnenie objektu, bolo v noci zo stredy na štvrtok neúspešné.
Polícia pristúpi k násilnému vysťahovaniu budovy obsadenej zväčša mladými ľuďmi.
Izraelský denník Haarec vo štvrtok na svojich webových stránkach napísal, že evakuáciou synagógy bude vysťahovanie Amony ukončené.
V oblasti zostanú už len hliadky izraelskej pohraničnej polície, aby zabránili rozkradnutiu majetku už evakuovaných osadníkov, ktorým ešte nebolo pridelené náhradné bývanie.
Väčšinu obyvateľov Amony presťahovali dočasne do neďalekej osady Ofra.
Nepovolenú židovskú osadu Amona musia obyvatelia opustiť do 48 hodín Čítajte Protesty a potýčky
Vysťahovanie Amony sprevádzali v stredu fyzické potýčky osadníkov a skupiny ich asi 400 sympatizantov s políciou.
Sympatizantmi boli zväčša tínedžeri zo susedných osád, ktorí do policajtov hádzali kamene.
Podľa izraelských médií bolo zranených 24 policajtov. Polícia zadržala 13 tínedžerov, ktorí jej bránili vo vykonaní nariadenia súdu o vysťahovaní Amony.
Zbúrať Amonu, najväčšiu nepovolenú židovskú osadu vybudovanú na palestínskych územiach na okupovanom Západnom brehu Jordánu, nariadil izraelský najvyšší súd ešte v roku 2014.
Rozhodnutie súdu malo byť vykonané do dvoch rokov a štát mal zabezpečiť osadníkom náhradné ubytovanie.
Príkaz, aby obyvatelia Amony do 48 hodín opustili svoje domovy, vydala izraelská armáda tento utorok. Osada musí byť vysťahovaná do 8. februára.
Izrael postaví tritisíc bytov pre osadníkov v Predjordánsku Čítajte Spory o pozemky
Izraelská vláda a osadníci uzavreli v decembri 2016 dohodu o tom, že 24 rodín sa dobrovoľne presťahuje na pozemky v bezprostrednej blízkosti Amony, ktoré zrejme nemajú vlastníkov.
Následne sa však svojich vlastníckych práv na vytypované pozemky začalo domáhať niekoľko Palestínčanov.
Izraelský najvyšší súd preto pozastavil realizáciu dohody medzi vládou a osadníkmi, kým záležitosť preverí.
Na základe svojich analýz súd v utorok rozhodol, že dohoda z decembra 2016 je nevykonateľná a vysťahovaní osadníci nebudú môcť žiť na vytypovaných pozemkoch.
Mogheriniová kritizovala Izrael za plány stavby na okupovaných územiach Čítajte Postavia ďalšie byty
Izraelská vláda následne v noci na stredu oznámila svoje rozhodnutie o výstavbe ďalších 3000 bytových jednotiek na tejto časti okupovaných palestínskych území.
Medzinárodné spoločenstvo tieto plány odsudzuje: šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová varovala, že pokračovaním v politike budovania nových osád izraelská vláda ohrozuje perspektívu riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu.
Palestínske vedenie vyzvalo novú americkú vládu, aby zastavila túto politiku Izraela zameranú "na zničenie mierového procesu" na Blízkom východe.
Od 20. januára, keď sa úradu prezidenta USA ujal republikán Donald Trump, Izrael oznámil plány na výstavbu viac ako 6000 domov v Predjordánsku a východnom Jeruzaleme.
Na pravom brehu Jordánu žije asi 400 000 židovských osadníkov a približne 2,6 milióna Palestínčanov.
