BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Keď pred dvoma týždňami v maďarskom Ostrihome odhalili pamätník sovietskym vojakom, ruské médiá písali o symbolickom kroku.
Anjel mieru, ako sochu na vojenskom cintoríne nazvali, mal byť ukážkou toho, že na rozdiel od iných európskych štátov Maďarsko na vďaku za oslobodenie počas druhej svetovej vojny nezabudlo.
O špeciálnom vzťahu Ruska a Maďarska svedčí aj štvrtková druhá návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina v Budapešti za posledné dva roky.
Kým podľa Viktora Orbána aj Vladimira Putina má ísť o debatu o ekonomickej spolupráci, samotné stretnutie ukazuje blízke spojenectvo založené na vzájomnej politickej inšpirácii.
Putin navštívi Maďarsko, v Budapešti začali s prípravami Čítajte Neliberálna demokracia a zlé mimovládky
Viktor Orbán ešte ako študent v roku 1989 horlivo vyzýval na odchod sovietskych vojsk z Maďarska a Putina nazýval pred desiatimi rokmi hrozbou pre Európu. Ani so samotným Putinom podľa agentúry Reuters veľmi blízky osobný vzťah nemá – no je pragmatik.
Po nástupe k moci v roku 2010 sa Orbán v Moskve niekoľko hodín rozprával s ruským prezidentom o vzájomnom obchode. Už vtedy hovorili o ruských záujmoch v jadrovej energetike – jedinú maďarskú jadrovú elektráreň Paks chceli totiž rozšíriť.
O dobudovanie elektrárne mali záujem Francúzi a Američania a chvíľu to vyzeralo, že sa rozhodne v transparentom tendri.
V novembri 2013 vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč odmietol podpísať asociačnú dohodu s EÚ a na Ukrajine sa začal konflikt. Kým mnohé európske krajiny sa postavili za záujmy Ukrajiny, Viktor Orbán v tom čase oznámil, že o Pakse budú ďalej rokovať s Ruskom.
Desaťmiliardový kontrakt sa tak stal základom nielen ich blízkeho ekonomického vzťahu. „Maďarsko-ruské vzťahy sa vyvinuli v hodnotové politické spojenectvo,“ hovorí pre SME analytik inštitútu Political Capital Lóránt Győri.
Skutočný postoj Orbána k Rusku sa podľa Győriho začal odhaľovať, keď maďarský premiér v júli 2014 uviedol Rusko ako úspešný príklad neliberálnej demokracie.
