WASHINGTON, BRATISLAVA. Študoval na najprestížnejších univerzitách, má za sebou raketovú právnickú kariéru, vedie ukážkovo usporiadaný život.
A predsa môže zohrať kľúčovú úlohu v plánoch bývalej televíznej celebrity a nového amerického prezidenta Donalda Trumpa.
V stredu si Neila Gorsucha nový šéf Bieleho domu vybral za sudcu najvyššieho súdu. Kľúčovej inštitúcie, ktorá má často väčšiu moc ako samotný prezident a obe komory Kongresu dokopy.
Najvyšší súd sa nezaoberá bežnými prípadmi. Vykladá ústavu, pripomína preto európsky systém ústavných súdov. Jeho rozhodnutia sú konečné, takmer nemenné (vlastný precedens môže prelomiť len samotný súd) a často zasahujú aj do životov bežných Američanov.
Či už vtedy, keď jeho sudcovia zrušili otroctvo, v roku 1973 povolili na federálnej úrovni interrupcie, keď pred dvoma rokmi dali zelenú Obamovej zdravotníckej reforme alebo keď odobrili zväzky párov rovnakého pohlavia.

Konzervatívci budú mať zase prevahu
Gorsuchove právnické vzdelanie či bezchybný životopis v Trumpovom rozhodovaní určite zohrali dôležitú rolu, kľúčové však bolo niečo iné.
Je to oddaný konzervatívec, ktorý má byť na najvyššom súde jazýčkom na váhach najmä pri hlasovaní o kultúrnych otázkach, ktoré rozdeľujú americkú spoločnosť.
Funkcia sudcu Najvyššieho súdu je doživotná, Gorsuch teda môže tvár Spojených štátov ovplyvňovať ešte desaťročia.
Doživotná funkcia je zárukou nezávislosti od politikov, keďže sa nebude musieť znovu uchádzať o zvolenie, ukážkou kontinuity medzi striedajúcimi sa stranami pri moci a spôsobom, ako môže úradujúci prezident nepriamo zmeniť tvár Ameriky na desaťročia dopredu.
Ak ho potvrdí Senát, najvyšší súd bude od minuloročnej smrti sudcu Antonina Scaliu opäť v plnom deväťčlennom zložení. A podľa analytikov tak budú mať konzervatívci nad liberálmi opäť prevahu v pomere päť ku štyrom.
Scalia zomrel ešte vo februári, no republikáni v Kongrese blokovali nominácie vtedajšieho prezidenta Baracka Obamu. Nechceli, aby bol súd príliš liberálny, čo mnohí demokrati označujú za "krádež najvyššieho súdu".
Dovtedy totiž platila tradícia, že úradujúci prezident nominoval sudcu a nečakalo sa na jeho odchod z funkcie.
Gorsuch sa vo veku 49 rokov stane najmladším sudcom tejto inštitúcie. Najstaršia sudkyňa Ruth Baderová Ginsburgová bude mať v marci 84 rokov, najdlhšie v pléne sedí Anthony Kennedy, ktorého v roku 1988 vymenoval ešte prezident Ronald Reagan. Vlani oslávil osemdesiatku.
„Gorsuch bude najefektívnejší v pretláčaní konzervatívnych rozsudkov,“ cituje Politico odborníka Jeffreyho Rosena z National Constitution Center.
Neil Gorsuch (49)
- Pochádza z Colorada, pôsobí na federálnom odvolacom súde. Do funkcie dosadil ešte prezident George W. Bush.
- Vyštudoval tri najprestížnejšie školy - americkú Columbia University, Harvard aj britský Oxford.
- V roku 2006 napísal svoju prvú knihu Budúcnosť asistovanej samovraždy a eutanázie.
- Má manželku a dve deti, vo voľnom čase sa venuje lyžovaniu a rybárčeniu.
Podobný ako zosnulý Scalia
Názory nového člena najvyššieho súdu sú už na prvý pohľad podobné tomu, čo v kampani hlásal aj Trump. Gorsuch sa v minulosti napríklad jednoznačne ohradil proti eutanáziám a nepriamo kritizoval aj interrupcie.
Ukázať sa to môže už v prípade, že najvyšší súd opäť prehodnotí svoj verdikt z roku 1973 v známej kauze Roe vs. Wade, keď fakticky zaviedol právo na interrupcie tým, že ich zaradil do neodňateľného práva na súkromie.
Jednotlivé štáty nemajú právo interrupcie zakázať, môžu len zavádzať isté obmedzenie a pravidlá pri tomto zákroku. Trump sa dávnejšie vyjadril, že ak na najvyšší súd dosadí vlastného nominanta, verdikt bude zrušený "automaticky".
Gorsucha však podobne ako zosnulého Scaliu skôr ako za tvrdého konzervatívca považujú za textualistu, teda prívrženca doslovného výkladu americkej ústavy. Snaží sa teda držať výlučne jej textu a svoju vlastnú ideológiu dávať do úzadia.
Podobne ako v Scaliovom prípade to však väčšinou znamená, že sa prikloní ku konzervatívnejším hodnotám.
Demokrati už jeho nomináciu skritizovali a chystajú sa ju v Senáte blokovať. Vyjadrujú tým odpor aj voči Trumpovmu rozhodnutiu zakázať vstup do Spojených štátov občanom siedmich prevažne moslimských krajín.