BELEHRAD. Bosniansku Srbku obžalovali z účasti na vražde 37 moslimských vojnových zajatcov počas občianskeho konfliktu v Bosne a Hercegovine z rokov 1992-95.
Ako v pondelok informovala bosnianska prokuratúra, 44-ročná Višnja Ačimovičová bola obžalovaná z vojnových zločinov proti civilnému obyvateľstvu a z porušenia Ženevských konvencií, píše agentúra Reuters.
Telá našli v masovom hrobe
Ačimovičová čelí obvineniu, že sa v júni 1992 spolu s ďalším vojakom bosnianskosrbskej armády "vedome a dobrovoľne" zúčastnila na vražde 37 bosnianskych Moslimov v meste Vlasenica, dnes ležiacom v Republike srbskej.
Mužov previezli autobusom z miestnej väznice na miesto, kde ich Ačimovičová z bezprostrednej vzdialenosti postrieľala. Telá obetí boli objavené v roku 2000 v masovom hrobe na mieste masakry.
Ačimovičová je iba jednou z mála žien obvinených z vojnových zločinov počas konfliktu v Bosne a Hercegovine. Má dvojaké - bosnianske aj srbské - občianstvo a momentálne žije v Srbsku, kde ju ohľadom prípadu vypočúvali.
Prenasledovali nesrbské obvyateľstvo
Bosnianskosrbské sily počas tejto vojny prenasledovali a vraždili nesrbské obyvateľstvo na územiach, ktoré zamýšľali včleniť do výlučne srbského štátneho útvaru. Konflikt si vyžiadal vyše 100-tisíc mŕtvych.
Približne tretina týchto obetí, z ktorých väčšinu tvoria bosnianski Moslimovia, zahynula vo východnej časti Bosny.
Občiansky konflikt ukončilo až podpísanie Daytonskej dohody, na základe ktorej sa vytvorili dve autonómne entity - Federácia Bosny a Hercegoviny, Republika srbská, a neutrálny región Brčko.
