QUEBEC, BRATISLAVA. Keď sa muž v júni počas ramadánu domodlil v mešite v kanadskom Quebecu, pri odchode zbadal pri dverách balíček, ktorý vyzeral ako darček aj s blahoželaním. Na karte bolo napísané Bonne appétit, dobrú chuť. Na obrázku však bolo prasa a aj vo vnútri balíčka bola odrezaná prasacia hlava.
V nedeľu večer miestneho času v tej istej mešite najmenej dvaja útočníci zastrelili počas modlitieb šesť ľudí. Oboch polícia zadržala a motív útoku nie je známy. Podľa jedného zo svedkov útočník kričal "Allahu Akbar".
Nielen v Kanade, ale aj v Európe a Spojených štátoch v poslednom roku výrazne stúpol počet nenávistných útokov namierených proti moslimom. V USA sa dokonca vyšplhal na úroveň útokov po 11. septembri 2001. Mnohí odborníci nevinia len islamský terorizmus, ale aj populizmus politikov.

Brexit aj terorizmus
Egypťanka Marwa Khalifová sa v Londýne s nenávistným útokom prvýkrát stretla tento rok v metre. „Muž idúci oproti ma prudko udrel do nohy, takmer som padla. Keď som sa naňho pozrela, smial sa a povedal: preč s tvojou šatkou,“ tvrdí pre server Westminster World.
Rasovo motivované útoky v Británii narástli do septembra podľa polície oproti roku 2015 o 58 percent, najviac ich bolo bezprostredne po referende o brexite. Najviac ľudia útočili práve na moslimov a Východoeurópanov.
Počet nenávistných prejavov voči moslimom sa podľa monitorovacej organizácie Tell MAMA zvýšil už predtým o vyše tristo percent – v roku 2015 došlo k 437 prípadom, rok predtým bolo nenávistných útokov 146.
Kým v Británii nahrávala xenofóbnym útokom najmä kampaň nacionalistov pred referendom, v Nemecku či vo Francúzsku rástli nenávistné činy voči moslimom najmä po teroristických útokoch v Paríži, Bruseli či Berlíne a aj pre narastajúci počet utečencov v krajinách.
V septembri útočníci odpálili nálož v mešite v Drážďanoch, horeli aj viaceré azylové centrá. Krátko pred Vianocami zas strelec vo švajčiarskom Zürichu postrelil v mešite troch ľudí.


Horiace mešity a strhnuté šatky
Keď v Spojených štátoch v novembri zvíťazil vo voľbách Donald Trump, práve moslimovia sa báli viacerých obmedzení. Kým však nový prezident stihol podpísať zákony obmedzujúce víza pre ľudí z viacerých prevažne moslimských krajín, bezprostredne po voľbách narástli verbálne aj fyzické útoky.
Viacero žien sa stretlo so strhávaním šatiek aj nenávistnými pokrikmi Trumpových podporovateľov.
„Mali sme veľký strach, keďže sme počas kampane sledovali Trumpovu protimoslimskú rétoriku. Nie je to nič nové, nové však je to, kam až to zašlo. To je šokujúce,“ hovorí pre denník Independent hovorca washingtonskej Rady pre americko-islamské vzťahy.
Pár hodín po tom, čo Trump vyhlásil obmedzenia pre moslimské krajiny, zhorela v Texase mešita. Napriek predchádzajúcim útokom na mešitu však riaditeľ modlitebne nechce špekulovať, či išlo o úmyselný čin podpaľača.
Aj podľa správy FBI minulý rok narástol počet útokov proti americkým moslimom o 67 percent oproti roku 2014.
„Vidíme, že stereotypy a hanlivé vyhlásenia sa stali súčasťou politického diskurzu,“ tvrdí pre New York Times Brian Levin z Centra pre štúdium nenávisti a extrémizmu v San Bernardine. Útoky na moslimov podľa neho narastali práve po nenávistných prejavoch Donalda Trumpa.
Engy Abdelkaderová, odborníčka na terorizmus z Georgetown University tvrdí, že aj v Európe sa útoky množia najmä po predchádzajúcich incidentoch, do ktorých boli zapojení moslimovia. "Protimoslimské násilie však ukazuje niečo viac ako len nespokojnosť s politickou, ekonomickou či sociálnou situáciou," hovorí pre portál Pennsylvánskej univerzity. "Ukazujú skôr narastajúcu nenávisť voči moslimom ako ľuďom,"dodáva.
