WASHINGTON, BRATISLAVA. Hajdar sprevádzal americké jednotky v rokoch 2007 až 2010 počas najťažších bojov irackej vojny. Tlmočníci ako on boli kľúčoví, pomáhali pri komunikácii s obyčajným Iračanmi a keďže poznajú prostredie, vedeli vopred upozorniť na hrozby. Počas vojny prežil niekoľko bombových útokov.
Pred štyrmi rokmi sa pokúsil získať víza v Spojených štátoch, podarilo sa mu to len nedávno. No letenka s dátumom 9. február, keď mal odletieť z Bagdadu cez Istanbul do Houstonu, mu zrejme bude nanič. Na americkej ambasáde mu už oznámili, že ho do lietadla nevpustia.

Jeden piatkový podpis nového amerického prezidenta Donalda Trumpa urobil z Hajdara a z ďalších asi 200 miliónov občanov siedmich prevažne moslimských krajín nežiaduce osoby. Prezident totiž na tri mesiace zastavil udeľovanie víz občanom Iránu, Iraku, Jemenu, Líbye, Sýrie, Somálska a Sudánu. Využil možnosť prezidentského nariadenia, keď môže dávať úlohy ministerstvám bez potreby hlasovania v Kongrese.
Rozhodnutie Trump označuje za súčasť boja proti terorizmu, no týka sa aj Hajdara, ktorý po boku amerických jednotiek riskoval život. „Toto rozhodnutie je jednoducho rasistické,“ povedal podľa Guardianu.

Chaos a protesty
Trumpov podpis už vyvolal chaos na letiskách. Ani mnohí imigrační úradníci totiž presne nevedeli, ako majú postupovať, keď napríklad jemenský občan v Spojených štátoch prestupuje, alebo či platia víza a povolenia na pobyt vydané v minulosti.
Neplatia, úradníci na letiskách otáčajú ľudí, kým čakajú na spiatočný let, zadržiavajú ich. Zadržiavajú aj ľudí, ktorí už dlhšie žijú v Spojených štátov, no majú aj občianstvo niektorej z krajín zo zoznamu.
„Nie je to zákaz pre moslimov. Funguje to veľmi dobre, vidno to na letiskách, všade,“ povedal Trump novinárom. Prezident pritom už v kampani vyhlasoval, že moslimom obmedzí vstup do krajiny. „Naša krajina potrebuje silné hranice a dôkladné preverovanie prichádzajúcich ľudí. Len sa pozrite, čo sa deje v Európe a inde vo svete,“ napísal prezident na twitteri.
Loading
...
Vláda tvrdí, že počet ľudí, ktorých zákaz zasiahol, je relatívne malý, „menej ako jedno percento z 325-tisíc ľudí, ktorí denne letia cez Spojené štáty“, uviedlo vo vyhlásení ministerstvo vnútornej bezpečnosti.
Aktivisti zas po celej krajine na letiskách organizujú protesty proti rozhodnutiu.
Občan žiadnej zo siedmich krajín, ktorých sa zákaz týka, nevykonal v rokoch 1975 až 2015 teroristický útok na americkom území, upozorňuje konzervatívny Inštitút Cato . Zato však takmer tritisíc ľudí zabili v roku 2001 teroristi zo Saudskej Arábie, z Egypta a zo Spojených arabských emirátov, teda krajín, ktoré na zozname nie sú.
V týchto krajinách pritom majú svoje obchodné záujmy a investície Trumpove firmy, ktorých kontrolu počas jeho prezidentovania prebrali prezidentove deti. Aj preto sa ešte pred nástupom do funkcie hovorilo o hrozbe konfliktu záujmov.
Napríklad v kampani priznal, že obdivuje Saudov. „Kúpia odo mňa byt, minú 40 miliónov alebo 50 miliónov dolárov. Mám ich za to nemať rád? Mám ich veľmi rád,“ vyhlásil na septembrovom mítingu v Alabame.
“Prvého januára ma kráľovná uviedla do rytierskeho stavu, 27. januára zo mňa zjavne prezident Donald Trump urobil cudzinca.
„
Odvetné opatrenia
Ozývajú sa už aj dotknuté krajiny. Napríklad iránsky minister zahraničných vecí Džavád Zaríf Trumpovo rozhodnutie nazval „darom pre extrémistov“. Práve podobné vnímanie kolektívnej viny vraj teroristom pomáha pri získavaní nových členov. Teherán už avizoval, že prijme „recipročné opatrenia“ a zakáže americkým občanom vstup do Iránu.
„Irak je hlavným bojiskom vojny proti terorizmu a je nespravodlivé, že Američania takto trestajú všetkých Iračanov,“ uviedol hovorca irackej vlády Saad Hadítí. Hnutie Ľudová mobilizácia, ktorá spája viaceré iracké šiitské militantné skupiny, už vyzvalo vládu, aby zakázala Američanom vstup do Iraku a vyhostila tých, ktorí na irackom území už sú.
Američania pritom ako poradcovia pomáhajú pri oslobodzovani Mosulu, druhého najväčšieho mesta krajiny, ktoré v roku 2014 obsadil Islamský štát.
Trump by mal ísť v lete na návštevu Veľkej Británie a aktivisti, napríklad aj starosta Londýna Siddique Khan už premiérku Theresu Mayovú vyzývajú, aby pozvanie zrušila. Vláda to zatiaľ odmietla, no šéf diplomacie Boris Johnson už vyhlásil, že bude ochraňovať práva britských občanov.
Napríklad sira Moa Farraha, britského olympijského víťaza, ktorý ako dieťa utiekol zo Somálska. Farrah je v súčanosti na sústredení v Etiópii a bojí sa, že bude mať problém vrátiť sa po ňom do Spojených štátov, kde žije s manželkou a deťmi.
„Prvého januára ma kráľovná uviedla do rytierskeho stavu, 27. januára zo mňa zjavne prezident Donald Trump urobil cudzinca,“ napísal Farrah v statuse na facebooku. Zákaz je podľa neho založený na predsudkoch.
