V súvislosti so sankciami, ktoré na Moskvu uvalili po anexii Krymu v roku 2014, sa Kremeľ potýka s niekoľkými ťažkými rozhodnutiami. Ekonomické sankcie ohrozili modernizáciu ruskej armády, odstrihli Rusko od špičkových európskych vojenských senzorov, softvérov, lodných motorov a iných zariadení, ktoré mali vytiahnuť upadajúci ruský vojnový stroj z jeho prehrdzaveného postsovietského bahna.
Ale podľa niektorých zdrojov z prostredia ministerstva obrany a expertov na ruský spôsob boja sa Moskve, aj napriek možnej úľave zo sankcií pod vládou nového prezidenta Donalda Trumpa, podarilo prísť s niekoľkými kreatívnymi - a s veľkou pravdepodobnosťou trvalými - riešeniami, vďaka ktorým bude kremeľská armáda prispôsobivejšia, a z ktorých Moskva v procese zarobila aj nejaké peniaze.
Sankcie neboli dosť silné
Jeden z tých z dramatickejších postihov uvalených na Moskvu bolo francúzske rozhodnutie z roku 2015 o zrušení predaja dvoch vrtuľníkových lodí triedy Mistral Rusom, za čo Paríž vrátil asi jednu miliardu dolárov, ktoré Moskva za lode dopredu zaplatila.
Pre Moskvu to bolo verejné poníženie, no nakoniec dokázala krajina na zrušenom obchode zarobiť nejaké peniaze.
Nielenže dostali Rusi späť svoju miliardu dolárov, predali aj 50 vrtuľníkov už vybudovaných pre lode - spolu s ruskými komunikačnými zariadeniami - Egyptu, ktorý odkúpil lode od Francúzov vďaka pôžičke od Saudskej Arábie.
Jeden z vysokých predstaviteľov ministerstva obrany povedal webu Foreign Policy, že celkovo Moskva nepocítila plný dopad skutočne prísnych sankcií najmä pre nedostatok politickej vôle Spojených štátov amerických a Západu.
"Sankcie neboli dostatočne silné," povedal predstaviteľ ministerstva obrany, ktorý si vyžiadal anonymitu. "Ak chcete mať skutočne silný dopad, musíte ísť omnoho, ale omnoho ďalej" ako len zakázať predaj vojenského zariadenia pre Rusov z Washingtonu a Európy .
Konkrétne Washington dostatočne nezabezpečil skupovanie od medzinárodnej komunity, tak ako si prial, a Rusko bolo neúnavné pri hľadaní prasklín v sankciách na miestach mimo svojej tradičnej európskej dodávateľskej základne.
Zoberme si napríklad postkrimský nemecký ťah na odrezanie dodávky dieselových lodných motorov ruskému námorníctvu.
Zrušenie dodávky malo potopiť kritickú časť modernizácie ruskej flotily, nakoľko v ruských lodeniciach čakalo niekoľko nových delových člnov triedy Bujan na svoje motory nemeckej výroby.
Kremeľ si však rýchlo našiel nového dodávateľa. Pár rokov predtým Berlín predal niekoľko rovnakých motorov Číne a tá ich začala rýchlo duplikovať vo svojich vlastných továrňach. Ruskí vládni predstavitelia si zarezervovali let do Pekingu, kde uzavreli dohodu o nákupe lacnejších čínskych napodobenín, ktoré síce neboli tak dobré ako ich nemeckí predchodcovia, ale boli dostatočne dobré na to, aby dostali ruské lode z prístavov.
V súvisiacom ťahu potom Moskva predala Indii tri iné fregaty čakajúce na už zakázané dieselové motory ukrajinskej výroby, čím si kompenzovala svoje počiatočné investície.
Pokiaľ ide o dôležité elektronické súčiastky, ktoré Rusko tradične nakupovalo zo Západu pre svoj vesmírny a raketový priemysel, Moskva sa začala obzerať po Južnej Kórei a iných národoch juhovýchodnej Ázie, ktoré sa nikdy neriadili sankciami Západu.
Putin si čupol, prečkáva búrku
Ak Trumpova administratíva zruší niektoré súčasné sankcie, čo nový prezident naznačil v snahe dosiahnuť širšiu dohodu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, odlúčenie od európskeho obranného priemyslu sa môže stať trvalým.
