WASHINGTON. Americký prezident Donald Trump sa týždeň po svojom nástupe do funkcie obul do médií, ktoré sa podľa neho správajú ako opozičná strana.
V programe televízie CBN News povedal, že veľká časť médií "je nečestná, absolútne podvádza a klame. To z nich robí čiastočne opozičnú stranu".
Trump zakázal sýrskym utečencom vstup do USA Čítajte Vojna médiám
Médiá sú však "oveľa schopnejšie ako opozičná strana. Opozičná strana prehráva a teraz sa na jej stranu pridali médiá", citovala ho tlačová agentúra AP.
Nie je prvým americkým prezidentom, ktorý vyjadril médiám otvorené nepriateľstvo. Richard Nixon nazýval médiá nepriateľom a jeho viceprezident, Spiro Agnew, ich titulov "tárajúci vládcovia negativizmu".
Iný americký prezident Lyndon Baines Johnson sa sťažoval, že ak by raz prešiel suchou nohou cez rieku Potomac, vyšla by na druhý deň správa s titulkom "Prezident nevie plávať."
Trumpovo nepriateľstvo voči médiám iba týždeň po jeho nástupe do funkcie je ďaleko od normálu, uviedli v piatok historici s tým, že mnohí predchádzajúci prezidenti sa aspoň usilovali vyvolať zdanie, že sú voči médiám ústretoví.
Trump prichádza do Bieleho domu s rekordne nízkou popularitou Čítajte Priveľká kritika
Riaditeľ prezidentskej knižnice Lyndona B. Johnsona Mark Updegrove, ktorý je tiež prezidentským historikom, povedal, že "Trump sa už počas predvolebnej kampane a prechodného obdobia netajil so svojimi pocitmi k médiám".
Dodal, že tento prezident očividne vynechá vo vzťahu s médiami tradičné medové týždne.
Profesor histórie na Rutgersovej univerzite David Greenberg, ktorý písal o Nixonovom prezidentovaní, povedal, že médiá od 60. až 70. rokov vždy boli kritické voči prezidentovi považujúc za svoju úlohu nútiť prezidentskú administratívu k zodpovednosti a vyšetrovať všetko podozrivé. Kritika médií môže mať ohlas u prezidentových stúpencov, ale Trumpova kritika je podľa neho prehnane veľká.
Televízia CNN nazvala túto Trumpovu kritiku vojnou s médiami.
Trump podľa Mayovej stojí za NATO, sankcie proti Rusku rušiť nehodlá Čítajte V Trumpovom klube
Odkedy sa Trump stal prezidentom USA, poplatok za vstup do jeho súkromného klubu na Floride vzrástla zo 100-tisíc na 200-tisíc.
Riaditeľ klubu Bernd Lembcke to pre médiá zdôvodnil nedávnym náhlym nárastom počtu žiadostí o členstvo. Klub si podľa neho účtoval 200-tisíc dolárov už v minulosti, počas hospodárskej krízy však poplatok znížil.
Reč je o luxusnom sídle Mar-a-Lago v meste Palm Beach. Trump tam strávil vianočné sviatky a rezidenciu nazval "zimným Bielym domom". Na silvestrovskú oslavu tam pozval nielen svoju rodinu, ale aj podporovateľov a darcov.
Súčasťou komplexu je nielen Trumpova súkromná rezidencia, ale aj privátny klub a spoločenské sály a vonkajšie priestory, ktoré si záujemcovia môžu prenajať na svadbu či iné podujatia.
Webová stránka Mar-a-Lago láka na členstvo v privátnom klube slovami, že "poskytuje najvyššie privilégiá a elitný životný štýl rezervovaný pre hŕstku vyvolených".
Klub ponúka členom luxusné izby a apartmány, spoločenské priestory, reštauráciu, kozmetický salón, bazén, fitness centrum, tenisové kurty, kriketové ihrisko a súkromnú pláž. Postarané je aj o spoločenský a kultúrny život členov, vystupovať tam chodia "celosvetovo uznávané talenty".
Členovia platia okrem vstupného poplatku aj ročné členské 14-tisíc dolárov. V súčasnosti má klub viac než 400 členov.
Prezident Mexika sa dohodol s Trumpom, o múre nebudú viac hovoriť verejne Čítajte Konflikt záujmov
Sídlo Mar-a-Lago začalo podľa informácií denníka Washington Post Trumpovi zarábať viac už počas predvolebnej kampane.
Kým od januára 2014 do júla 2015 mu zarobilo 15,5 milióna dolárov, od júla 2015 do mája 2016 to bolo 29,7 milióna dolárov.
"Ukazuje to, aký neadekvátny a smiešny je Trumpov plán na zabránenie konfliktu záujmov. Trump plánuje využiť moc a prestíž prezidentovania na svoj vlastný finančný prospech," uviedla pre rozhlasovú stanicu NPR profesorka etiky Kathleen Clardová.
Podobne sa vyjadril aj Robert Weissman, riaditeľ neziskovej organizácie Public Citizen, sledujúcej dodržiavanie etiky vo vláde.
"Prinajmenšom to vytvára dojem inkasovania za prezidentovanie a predávania priameho osobného prístupu k prezidentovi. Je to neakceptovateľné. Znižuje to vážnosť úradu prezidenta," uviedol pre denník New York Times.
Honosné historické sídlo Mar-a-Lago má vyše sto izieb a Trump ho kúpil v roku 1985 za údajne sedem miliónov dolárov.
Potom ho zrenovoval a teraz je podľa magazínu Fortune okázalým palácom s hodnotou 200 miliónov dolárov. New York Times prirovnal Mar-a-Lago k Versailles a vláda ho vyhlásila za národnú historickú pamiatku.
