WASHINGTON. Nový americký prezident Donald Trump v piatok podpísal dve výkonné nariadenia, ktoré majú udržať radikálnych islamských teroristov mimo krajinu a posilniť americkú armádu.
Nariadenia podpísal v Pentagóne hneď po tom, ako nový minister obrany James Mattis zložil sľub.

Ďalšie kontroly
Trump zakázal sýrskym občanom vstup do Spojených štátov, ak sú utečenci. Povedal, že zakazuje ich vstup, a to bez ohľadu na to, či sú imigranti alebo nie sú, pretože prijať ich by bolo "v protiklade so záujmami USA".
Tento zákaz zostane v platnosti kým Spojené štáty neurobia zmeny vo svojom programe prijímania utečencov.
Vyplýva to z výkonného nariadenia s cieľom dôkladne posilniť kontrolu moslimských imigrantov, ktorí chcú prísť do USA.
Počas najmenej 90 dní sa do USA navyše nedostanú občania krajín, ktoré vyvolávajú obavy v súvislosti s terorizmom.
Trojmesačný zákaz sa podľa ministerstva zahraničných vecí vzťahuje na Irak, Sýriu, Irán, Sudán, Líbyu, Somálsko a Jemen.
Nechceme ich tu
Nariadenie, ktoré má zadržať radikálnych islamských teroristov, zriaďuje aj ďalšie dôkladné kontroly imigrantov z väčšinovo moslimských krajín predtým, ako dostanú povolenie prísť do USA,
"Zriaďujem nové lustrovanie, aby sme udržali radikálnych islamských teroristov mimo Spojené štáty," vyhlásil dnes Trump. "Nechceme ich tu. Chceme sa ubezpečiť, že nepustíme do našej krajiny tie isté hrozby, s ktorými naši vojaci bojujú v zámorí".
Trump povedal, že USA chcú prijímať iba tých ľudí, "ktorí budú podporovať našu krajinu a milovať - hlboko - našich ľudí".
Spomenul na ľudí, ktorí zomreli v Pentagóne pri teroristickom útoku na USA z 11. septembra 2001 a povedal, že USA nikdy nezabudnú na ponaučenie, ktoré si z toho dňa zobrali. Väčšina útočníkov boli Saudskí Arabi, ktorí prišli do USA po udelení víz.

Zeman má spojenca
Pražský hrad privítal Trumpovo rozhodnutie. Jeho hovorca Jiří Ovčáček na Twitteri oznámil, že český prezident Miloš Zeman sa dlhodobo vyjadruje proti prijímaniu moslimských migrantov a teraz "máme v USA spojencov".
"Prezident USA Donald Trump chráni svoju krajinu, ide mu o bezpečnosť občanov. Presne to, čo elity EÚ nerobia," reagoval Ovčáček podľa webu Novinky.cz na zverejnenie Trumpovho nariadenia.
"Pán prezident sa dlhodobo vyjadruje proti prijímaniu moslimských migrantov. Bezpečnosť občanov ČR je prioritou. Teraz máme spojenca v USA," dodal Ovčáček.
Francúzsko a Nemecko znepokojilo rozhodnutie nového amerického prezidenta. Povedal to v sobotu v Paríži francúzsky minister zahraničia Jean-Marc Ayrault po stretnutí so svojím nemeckým náprotivkom Sigmarom Gabrielom, ktorý je vo funkcii od piatku.
"Prijímanie utečencov utekajúcich pred vojnou a prenasledovaním je súčasťou našich povinností," uviedol Ayrault podľa agentúry AFP.
Iránsky prezident Hasan Rúhání sa vyjadril kriticky o nariadení nového šéfa Bieleho domu, ktoré pozastavuje vydávanie amerických víz občanom Iránu a viacerých ďalších väčšinovo moslimských krajín. Nesúhlasí ani s Trumpovým rozhodnutím postaviť múr na hranici USA s Mexikom.
"Časy rozdeľovania ľudí múrmi sú definitívne preč," povedal Rúhání a dodal, že cestou k riešeniu sporov je dialóg.
Podľa iránskeho prezidenta "žijeme v časoch globalizácie... ktorá urobila zo všetkých národov susedov". K lepšiemu porozumeniu iných kultúr, a tým aj k väčšej tolerancii, prispieva obzvlášť turizmus, upozornil Rúhání.
Diplomatické vzťahy medzi Iránom a USA sú prerušené už takmer 40 rokov. Iránske vedenie patrí v súčasnosti medzi úhlavných politických nepriateľov Wahshingtonu.
Po islamskej revolúcii z roku 1979 emigrovali milióny Iráncov do USA, predovšetkým do Kalifornie. Mnohí obyvatelia Iránu sa teraz obávajú, že po nástupe Trumpa do prezidentskej funkcie už nebudú môcť navštevovať svojich príbuzných v USA.
OSN apeluje na Trumpa
Dve agentúry OSN - Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) a Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) - vyzvali v sobotu administratívu Donalda Trumpa, aby neprestala ponúkať azyl ľuďom, ktorí utekajú pred vojnou a prenasledovaním, keďže toto právo zaručuje medzinárodná legislatíva.
"Potreby utečencov a migrantov z celého sveta ešte nikdy neboli naliehavejšie a americký presídľovací program je jedným z najdôležitejších na svete," uvádza sa v spoločnej výzve oboch agentúr sídliacich v Ženeve.
IOM a UNHCR sú aj naďalej odhodlané spolupracovať s vládou USA na spoločnom cieli zaručenia bezpečného presídlenia.
"Pevne veríme, že utečencom by sa malo dostať rovnakého zaobchádzania a príležitostí na presídlenie bez ohľadu na ich vierovyznanie, národnosť alebo rasu," konštatovali agentúry OSN.
Kritika od Googlu, Facebooku aj Applu
Trumpovo rozhodnutie kritizoval aj šéf Googlu Sundar Pichai, podľa ktorého sa opatrenie dotkne najmenej 187 zamestnancov spoločnosti.
Obavy z Trumpovho kroku vyjadril tiež riaditeľ a zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg, podľa ktorého by sa úrady mali zamerať skôr na ľudí, ktorí skutočne predstavujú hrozbu.
"Sme znepokojení dopadom tohto príkazu a iných návrhov, ktoré by sa mohli dotknúť (zamestnancov Googlu) a ich rodín, alebo ktoré by mohli brániť príchodu veľkých talentov do USA," napísal Pichai, z ktorého e-mailu citoval americký denník The Wall Street Journal ( WSJ).
Pichai dodal, že je "bolestné vidieť, aké dôsledky má príkaz na osobný život kolegov". Vyzval tiež zamestnancov Googlu, ktorí sú v súčasnosti v zahraničí a príkaz sa ich týka, aby kontaktovali príslušné oddelenie firmy.
Šéf firmy Apple Tim Cook v liste svojim zamestnancom napísal, že prezidentské nariadenie "nie je v súlade s politikou, ktorú podporujeme". Prisľúbil pomoc zamestnancom, ktorých sa obmedzenie týka a informoval, že jeho firma sa už obrátila na Trumpa a vysvetlila mu negatívne dopady jeho rozhodnutia.
Riaditeľ spoločnosti Netflix Reed Hastings konštatoval, že USA majú za sebou "smutný týždeň". Podľa neho nastal čas dať sa dokopy a chrániť americké hodnoty.

Rozčlenil moslimský svet
Nariadenie Donalda Trumpa ostro kritizoval aj luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn.
Podľa jeho vyjadrenia pre nemecký denník Tagesspiegel šéf Bieleho domu týmto spôsobom "rozčlenil moslimský svet na dobrý a zlý". Dodal, že takéto rozhodnutie "je zlé aj pre Európu, pretože v moslimskom svete posilní nedôveru a nenávisť voči Západu".
Trump krátko po prevzatí prezidentskej funkcie začal plniť predvolebné sľuby ohľadne imigračnej politiky USA. Na základe jeho piatkového výkonného nariadenia nebudú smieť najmenej 90 dní cestovať do USA občania krajín, ktoré sú spájané s "radikálnymi islamskými teroristami". Podľa ministerstva zahraničných vecí USA sa tento zákaz vzťahuje na Irak, Irán, Jemen, Líbyu, Somálsko, Sudán a Sýriu.
Trump zároveň pozastavil na štyri mesiace americký program prijímania utečencov.
Zdrvená Malála
Najmladšia laureátka Nobelovej ceny za mier, Pakistanka Malála Júsafzajová, v piatok povedala, že je "zdrvená" rozhodnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa pozastaviť americký utečenecký program.
"Som zdrvená, že sa Amerika otáča chrbtom k hrdej histórii vítania utečencov a imigrantov - ľudí, ktorí pomáhali vybudovať vašu krajinu, pripravených pracovať tvrdo výmenou za spravodlivú šancu na nový život," uviedla vo vyhlásení.
"V týchto časoch neistoty a nepokojov vo svete vyzývam prezidenta Trumpa, aby sa neobracal chrbtom k najbezbrannejším deťom a rodinám vo svete," dodala.
Od vlaňajšieho októbra do 20. januára, keď sa Trump stal prezidentom, bolo v rámci programu UNHCR presídlených do USA 29.898 utečencov.
Spojené štáty prijali za rozpočtový rok 2016 (október 2015 - september 2016) celkom 84.995 utečencov zo 79 krajín; 72 percent z nich boli ženy a deti, 70 percent pochádzalo iba z piatich krajín: Konžskej demokratickej republiky, Sýrie, Mjanmarska, Iraku a Somálska.
V rozpočtovom roku 2017 chcela americká vláda prijať 110-tisíc utečencov, novým nariadením bol ich počet obmedzený na 50-tisíc.

Posilnenie armády
Trump v piatok podpísal aj výkonné nariadenie vyzývajúce na posilnenie americkej armády, vrátane "nových lietadiel, nových lodí, nových zdrojov".
Povedal, že tento príkaz "zabezpečí, že obete našej armády sú podporované krokmi našej vlády".
Predtým Trump zopakoval, že považuje mučenie za účinné, ale nenariadi používanie tvrdých vypočúvacích metód.
Jeho názory sa líšia od názorov nového ministra obrany Mattisa. Tento bývalý generál námornej pechoty vo výslužbe je ostro proti mučeniu väzňov.
Mattis "verejne vyhlásil, že neverí v mučenie alebo simulované topenie," povedal v sobotu Trump na tlačovej konferencii s britskou premiérkou Theresou Mayovou v Bielom dome.
"Je expert, je vysoko rešpektovaný, je generálom generálov... Tak sa naňho spoľahnem," dodal.
Mattis, ktorého nomináciu do funkcie Senát potvrdil 20. januára, zopár hodín po Trumpovej inaugurácii, v sobotu v Pentagóne slávnostne zložil sľub do rúk viceprezidenta Mika Penca. Trump následne podpísal obe výkonné nariadenia.