BRATISLAVA. Slovenský poslanec Európskeho parlamentu a člen výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa Ivan Štefanec (EĽS) sa vo veci medializovaného šikanovania slovenských vodičov nákladných vozidiel v Rakúsku obráti s podnetom na Európsku komisiu.
Vyžadovanie potvrdení o minimálnej mzde je podľa neho v rozpore so zásadami spoločného európskeho trhu a voľného pohybu pracovníkov.
Zákone o minimálnej mzde
"Podobné správanie sa je neakceptovateľné. Spoločný európsky trh musí fungovať rovnako ako trh vo vnútri členských štátov, teda bez obmedzení. To, čo sa deje v Rakúsku je rovnako absurdné, ako keby podobné potvrdenia vyžadovali od košických vodičov v Bratislave," informoval Štefanec.
"Európska komisia musí zakročiť, rovnako, ako na môj podnet v minulosti zakročila voči takýmto praktikám v Nemecku a predtým vo Francúzsku," dodal europoslanec.
Rakúsko začiatkom tohto roka zaviedlo zmeny v zákone o minimálnej mzde. Tieto podmienky sa tak začali týkať aj dopravných spoločností a vodičov, ktorí vykonávajú prepravu tovaru či osôb do alebo z Rakúska, a teda nie len kabotážnej dopravy (vnútroštátna preprava v inom štáte), ako to bolo doteraz.
Princípy voľného trhu
Združenie cestných dopravcov ČESMAD Slovakia 18. januára informovalo, že to výrazne deformuje európsky dopravný trh. Rakúsko sa tak pridalo k novodobému európskemu trendu, ktorý podľa dopravcov porušuje základné princípy voľného trhu podľa vzoru Nemecka a Francúzska.
ČESMAD Slovakia uviedol, že upravený rakúsky zákon o minimálnej mzde bol uvedený do platnosti aj napriek tomu, že pre podobný nemecký a francúzsky zákon Európska komisia podala žalobu na tieto krajiny z dôvodu dôsledkov uplatňovania ich vlastných právnych predpisov o minimálnej mzde v sektore cestnej dopravy.
Tento krok považujú slovenskí cestní dopravcovia za plán, ako zamedziť dopravcom z iných krajín prepravné výkony v Rakúsku. Tak isto podľa združenia nepriamo korešponduje s vyjadrením rakúskeho spolkového kancelára Christiana Kerna, ktorý vyhlásil, že rakúske spoločnosti by mali uprednostniť pri zamestnávaní samotných Rakúšanov pred cudzincami z krajín EÚ.
