DRANCY. Kedysi bolo predsieňou Auschwitzu, začiatok mnohých koncov.
Práve tu na predmestí Paríža v roku 1940 internovali a deportovali na smrť 65-tisíc židov. Pre väčšinu z nich bol modernistický apartmánový komplex, kde bol tábor, to posledné čo videli z Francúzska pred tým, ako nastúpili do vlakov smerom k plynovým komorám.
Dnes je v meste Drancy pamätné múzeum, no bytový projekt – známy ako tiché mesto – slúži dodnes ako mrazivé ubytovanie pre prisťahovalcov s nízkymi príjmami.
Mnohí z nich môžu, no nemusia vedieť, čo tieto múry zažili. A práve to vystihuje situáciu. Vo Francúzsku a v Európe 21. storočia už nie sú lekcie z 20. storočia tak zrejmé a už vôbec nie sväté.
Pripomíname si Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu Čítajte Hanebná história
Po desaťročia bola francúzska kolaborácia s nacistickým holokaustom vnímaná ako najhanebnejšia kapitola v histórii národa, ktorú v školách stále opakujú a za ktorú sa súčasní prezidenti formálne neustále ospravedlňujú.
V Paríži sídli jedno z prvých centier pre výskum holokaustu a čierne pamätné tabule zdobia fasády takmer každej školy, z ktorej bolo deportované židovské dieťa.
No napriek všetkým týmto prejavom sa stalo niečo nemysliteľné. Národný front – politická strana založená človekom, ktorý popiera holokaust – má prekvapivo vysokú šancu získať tento rok prezidentský post.
Zakladateľ strany, 88-ročný Jean-Marie Le Pen kedysi označil koncentračné tábory ako ten v Drancy za „historický detail“, čo ho na dlhú dobu posunulo do politickej púšte. Dnes je reálnym scenárom to, že jeho dcéra Marine Le Pen môže vyhrať nadchádzajúce prezidentské voľby.
Zabúda sa vo Francúzsku na „minulosť, na ktorú nezabudneme“? Alebo len na nej prestalo záležať?
Jean-Marie Le Pen (zdroj: TASR/AP)Podobnosť s rokom 1930
Klarsfeld, dnes 81-ročný preživší holokaustu, strávil celý svoj pracovný život aj s manželkou Beate pátraním po bývalých nacistoch.
