Keď z vrecka čiernej bundy vyťahuje cigaretu a zapaľovač, nervózne sa okolo seba poobzerá. Hoci jeho otec dávno vie, že fajčí, Mohamed Núr jednoducho nechce, aby ho pri zlozvyku uvidel. Radšej zájde za roh obytného kontajnera a až potom vdýchne prvý kúdol dymu. Mohamed Núr Huríja má len dvadsať rokov.
Naoko obyčajný mladý muž, no skúsenosťami už dvadsiatnika nepripomína. Zažil bombardovanie vlastného mesta. Na rozdiel od iných sa nešiel schovať, ale hneď po tom, ako explózie utíchli, vyťahoval z trosiek domov tých, ktorí prežili, či telá ľudí, ktorí už také šťastie nemali. "Existovali len dve možnosti,” hovorí. “Zomrieť alebo zabíjať. Tak sme sa s priateľmi rozhodli zomrieť.”
Mohamed Núr a jeho kamaráti pred troma rokmi založili už svetoznáme Biele helmy. Vtedy ich bolo desať, minulý rok sa už o nich hovorilo ako o favoritoch na Nobelovu cenu za mier. On sám už v Sýrii nepomáha, uprednostnil bezpečnosť rodiny a v súčasnosti v gréckom utečeneckom tábore v Alexandrii čaká, či ho s rodinou prijme niektorý z európskych štátov.

Od futbalu k bombám
Štyria synovia, jedna dcéra, otec stolár, matka - žena v domácnosti. Pred občianskou vojnou v Sýrii boli Huríjovci obyčajnou aleppskou rodinou. Mohamed Núr je prostredným dieťaťom Ahmeda a Fatimy. Na detstvo si spomína len útržkovito - na čas strávený v škole a nekonečné futbalové zápasy v uliciach Aleppa.
Keď rozpráva o tom, ako si s kamarátmi na ulici stavali bránky, akoby rozprávalo sídliskové dieťa z ktoréhokoľvek kúska sveta - nie z mesta, ktoré sa medzitým stalo symbolom krvavej vojny, trvajúcej od roku 2011 až dodnes.
Z pôvodne občianskej vojny, v ktorej sa Sýrčania vzbúrili proti prezidentovi krajiny Bašárovi Asadovi, sa za necelých šesť rokov rokov vyvinul konflikt, do ktorého už dávno nevstupujú len protivládni rebeli a sýrska armáda. Len vlani v apríli Organizácia Spojených národov odhadovala počet obetí vojny na vyše 400-tisíc, z toho najmenej 15-tisíc detí. A denne pribúdajú.

Čo môžeme urobiť
V čase, keď sa vojna začínala, chodil Mohamed Núr do strednej školy, sníval o kariére právnika. V škole však dlho neostal.